Najčastejšie vyvolávajú alergie pele stromov opadavých. Vypeľujú sa v období od februára do mája, podľa počasia i zemepisných oblastí. Vzhľadom na významné skrížené reakcie medzi lieskou, brezou a jelšou, pacienti alergickí na niektorý z týchto peľov, obyčajne majú príznaky i pri vypeľovaní sa iných stromov z tejto skupiny.

Pele duba (Quercus)

Dub je najrozšírenejší listnatý strom v južnej a strednej Európe. Jeho výsadba sa podporuje pre výhodné, prospešné vlastnosti dreva. Rastie pomaly, ale dosahuje výšku aj 50 metrov. Kvitne od apríla do júna. Alergénnosť peľu nie je vysoká, ale môže mať čiastočnú skríženosť s peľom brezy.

Pele liesky (Corylus avellana)

Lieska obyčajná patrí medzi hojne sa vyskytujúce stromy v našich oblastiach. Je to listnáč, ktorý vyrastá do výšky 5 až 6 metrov. Má viacero kmeňov so širokou korunou. Samčie kvety tvoria tzv. jahňady, visiace až 8 centimetrové útvary. Vyžaduje viac miesta, takže obyčajne rastie na krajoch lesných porastov. Kvitne ako prvá, v teplých rokoch už v januári – februári, keď teplota dosiahne 3 až 5 stupňov Celzia. Ak je toto obdobie slnečné, tak sa v ovzduší nachádza dostatok peľu na vyvolanie príznakov u alergikov. Bežná je skrížená precitlivenosť s brezou a jelšou.

Pele jelše (Alnus viridis)

Listnatý strom, ktorý rastie vo vlhkých oblastiach a dosahuje výšku až 20 metrov. Vyskytuje sa viacero druhov. Má jahňady hnedastej farby, vypeľuje sa v januári, februári a marci. Peľ jelše je pomerne agresívny. Skrížené reakcie sa vyskytujú s brezou a lieskou.

Pele brezy (Betula pendula)

Breza patrí medzi najrozšírenejšie listnáče v našich oblastiach. Typický biely kmeň s charakteristickými jahňadami a kosoštvorcovými listami nájdeme často v skupinkách. Môže dorastať až do výšky 30 metrov, čo umožňuje šírenie peľu do veľkých vzdialeností. Kvitne od marca do mája. Peľ brezy je hlavnou príčinou alergií v skorých jarných mesiacoch. Skrížená reakcia je s ostatnými stromami.

Pele olivy (Olea europea)

Celoročne zelený listnatý strom je významný pre alergikov oblasti Stredozemného mora. Plody olivovníka a olej sú rozšíreným potravinovým článkom, takže olivy sa v tejto oblasti pestujú vo veľkom. V tep lých oblastiach patrí jej peľ medzi hlavné príčiny peľovej alergie.

Pele topoľa (Populus)

Rýchlorastúci, typický štíhly listnáč vlastne do tejto skupiny nepatrí. Je neprávom obviňovaný z vyvolávania alergických reakcií. Vypeľuje sa v období marec – apríl a jeho peľ nemá, z hľadiska zastúpenia v zozname alergénov, takmer žiaden význam, účinok. V letnom období však produkuje semená, ktoré sú uložené v akomsi vatovitom chumáči, ktorý môže dráždiť dýchacie cesty. Zhodou okolností však práve úlet tejto „vaty“ býva v období, kedy sa vypeľujú rôzne trávy. To vyvoláva u pacientov alergických na trávy dojem, že príčinou ich zdravotných problémov je topoľové páperie, ktoré je vidno, ale peľ tráv nie. Výrub topoľov, ako sme tomu niekedy svedkami, nerieši zdravotné problémy alergikov. Kosenie tráv, buriny však áno.