Nie nadarmo sa vraví, že si máme niečo strážiť, ako oko v hlave. Nevidieť, znamená byť odsúdený na pomoc iných, byť odsúdený na celoživotnú tmu. Zrak nám totiž sprostredkúva bezprostredný kontakt s okolitým svetom, je zdrojom informácií, prostriedkom komunikácie a adaptácie na zmeny prostredia. Jeho význam narastá so stúpajúcim tempom nášho života, preto ho musíme chrániť a starať sao jeho dobrú funkciu.

Lekára navštevujeme obvykle pri ochorení ale niekedy aj z potreby preventívnej prehliadky. Najčastejším dôvodom, prečo vyhľadáme očného lekára, je zníženie funkcie oka ako zmyslového orgánu. V detskom veku je to obvykle porucha zrakovej ostrosti, krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť, ktoré sa prejavia najčastejšie počas školskej dochádzky.

Tieto poruchy sa riešia predpisom okuliarov alebo kontaktných šošoviek. Často sú dôvodom pre návštevu lekára bolesti hlavy. Už skôr, v predškolskom veku, sa môže objaviť škúlenie. To je pre dieťa vždy závažným príznakom, pretože zanedbanie liečby vedie ku vzniku tupozrakosti.V dospelom veku je to vek okolo 40 rokov, keď začíname horšie vidieť na drobné písmenká v novinách a knihách. Porucha šošovky, ktorá vedie k tzv. presbyopii, sa vekom zhoršuje a vyžaduje predpis okuliarov na čítanie.

Vo veku nad 50 rokov potom pribúda ochorení, ktoré vždy musí riešiť lekár. Je to šedý zákal šošovky, katarakta, u ktorej je jediná možnosť liečby chirurgický zákrok. Pomerne častým ochorením je zelený zákal, glaukóm, ktorý si vyžaduje dlhodobú far makologickú a niekedy aj chirurgickú liečbu a pravidelné sledovanie. Výskyt vekom podmienenej degenerácie makuly (žltej škvrny na sietnici) narastá s vekom a predstavuje dnes najčastejšiu príčinu slepoty. Sú ochorenia, ktoré majú postihnutie očí ako komplikáciu. Vtedy sa okrem očných príznakov musí liečiť najmä základné ochorenie. Najčastejšie z týchto ochorení je diabetická retinopatia, postihujúca diabetikov po určitej dobe trvania cukrovky. Je to vážna komplikácia, ktorá môže viesť k slepote.

Inou, menej nebezpečnou komplikáciou sú opakujúce sa iridocyklitídy (zápaly stredných vrstiev oka), ktoré sa vyskytujú ako sprievodný jav pri niektorých reumatických ochoreniach.Očné úrazy privedú chorého k lekárovi vždy, ale niekedy vyhľadajú chorí lekára neskoro. Typickým drobným úrazom na oku je cudzie teliesko rohovky, ktoré je treba vybrať čím skôr, aby nespôsobilo zápal a ďalšie komplikácie.

Ďaleko závažnejšie sú perforujúce poranenia oka, vznikajúce prebodnutím vonkajšej vrstvy oka, alebo vniknutím cudzieho telieska do vnútroočného priestoru. Príkladom takéhoto poranenia je vstrelený brok zo vzduchovky. Vážne následky môže mať tupé poranenie oka, k akému dochádza najmä pri športe. K stále sa vyskytujúcim úrazom, kde dochádza k nesprávnemu prvotnému ošetreniu a nezriedka k neskorému vyhľadaniu lekára, patrí poleptanie oka vápnom. Následky bývajú ťažké a často nenapraviteľné.

Slzenie patrí k najčastejším problémom, s ktorým prichádzajú pacienti do očnej ambulancie. Slzenie vzniká z mnohých príčin: sú to zápaly, úrazy, znížená frekvencia žmurkania (práca pri počítači, sledovanie TV), kožné ochorenia (napr. acne rosacea), reumatické, alebo interné ochorenia (diabetes mellitus, lupus erythematodes, ochorenia štítnej žľazy, cystická fibróza, autoimunitné ochorenia – napr. Sjögrenov syndróm, sklerodermia), hormonálne zmeny v období prechodu, nervové paralýzy, napr. po mozgovej porážke, užívanie liekov (betablokátory, sedatíva, antikoncepcia, antihistaminiká, atropín ), podvýživa, alkoholizmus.

K novým civilizačným chorobám určite patrí aj syndróm suchého oka. Je to jeden z následkov dennodennej práce s počítačom. Trávime viac času šoférovaním, pozeraním televízie. Pri všetkých týchto činnostiach človek menej žmurká a oko následne vysychá. Ťažkosti sa prejavujú nadmerným slzením, pálením a rezaním očí, pocitom únavy očí. Pobyt v klimatizovaných miestnostiach, suchý vzduch, takisto aj znečistené životné prostredie (prach, výpary rozpúšťadiel, ozón, atď.) prispievajú k syndrómu suchého oka.

Civilizácia a rozvoj priemyslu stále častejšie vytvárajú potrebu preventívnych očných vyšetrení. Na tieto vyšetrenia obvykle odosielajú svojich pracovníkov podniky a tieto vyšetrenia im aj hradia. Iným dôvodom preventívnej prehliadky môže byť dlhodobé užívanie niektorých liekov. V záujme pacienta by malo byť realizovanie očného vyšetrenia po 40. roku veku každé 3 roky.

Starostlivosť o zrak je veľmi dôležitou súčasťou našej starostlivosti o svoje zdravie. Zdravý človek, kým dobre vidí, to príliš nevníma ako potrebu. Tým viac to pociťuje, keď sa mu zrak zhorší a spôsobí mu obmedzenie, alebo narušenie jeho sociálnych funkcií. Preto navštíviť včas lekára je lepšie ako ho navštíviť neskoro.

MUDr. Zuzana Sedláčková