Očista ducha, nielen tela
Ľudia už od praveku poznali liečivú silu minerálnych vôd a preto ju využívali na prospech svojho zdravia. Najmä niektoré orientálne národy používali minerálne vody nielen na zdravotné účely, ale prisudzovali im aj veľký posvätný význam. O jednom takom kulte vody by som rád niečo napísal, keďže som mal možnosť sa s ním osobne ,,stretnúť.”
Keď som bol na mesačnej stáži v Japonsku na ministerstve zdravotníctva, okrem nemocníc a domovov sociálnych služieb, vďaka ústretovosti japonskej vlády, prešiel som aj veľa historických miest. Zaujalo ma, nebolo niečo, čo by ma nezaujalo, aj japonské náboženstvo Šintoizmus. Ide o tradičné národné náboženstvo, kultúru a filozofiu spojenú tiež s vodou...
Šintoizmus sa prekladá ako cesta bohov. Štátny japonský šintoizmus je založený na rituáloch a animistických presvedčeniach starých Japoncov. Šintoistické náboženstvo má mnoho predmetov uctievania nazývaných kami (duchovia). Šintoizmus má veľa bohov, ale kult v ňom zahŕňa nielen bohov, ale aj početné zaradené božstvá, duchov mŕtvych a prírodné sily.
Hlavné štyri rituály šintoizmu sú očista (harai), obeta (shinsen), modlitba (norito) a symbolické jedlo (naorai). Harai predstavuje symbolickú očistu. Na obrad sa používa nádoba, alebo zdroj čistej vody a malá naberačka na drevenej rukoväti. Veriaci si najskôr opláchne ruky z naberačky, potom si z nej naleje vodu do dlane a vypláchne si ústa (vodu vypľúva, prirodzene, nabok), potom si do dlane naleje vodu z naberačky a umyje jej rukoväť, aby ju nechal čistú pre ďalšieho veriaceho. Dlhé minúty som hľadel v meste Kjóto na chrám Otowasan Kijomizudera vo východnom Kjóte. Je to jedna z najznámejších pamiatok v celom Japonsku. História chrámu siaha až do roku 778, ale súčasné budovy boli postavené v roku 1633. Meno chrámu je odvodené od vodopádu, ktorý sa nachádza vo vnútri komplexu - Kijo mizu, čo doslova znamená „čistá voda“. Od roku 1994 je chrám spolu s niekoľkými ďalšími pamiatkami v Kjóte zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO pod názvom Historické pamiatky starého Kjóta. Pod hlavnou budovou sa nachádza vodopád Otowa-no-taki, ktorého tri prúdy vody padajú z výšky 13 metrov do jazierka. Niektorí sa v ňom aj kúpu. Chrámoví návštevníci si naberajú vodu do kovových hrnčekov, pretože veria, že má liečivé účinky. Hovorí sa, že pitie vody z troch prúdov dodáva zdravie, dlhovekosť a úspech pri štúdiu.
Nedá mi nespomenúť niekoľko významných posolstiev tohto náboženstva práve v tomto našom búrlivom období narúšania základných morálnych medziľudských hodnôt, z ktorých sa istá časť, najmä mladých ľudí, začína až vysmievať. Šintoizmus totiž uznáva za cnosť súcit s druhými, úctu k starším vo veku a postavení, dôležitú schopnosť žiť harmonicky medzi ľuďmi a udržiavať úprimné a priateľské vzťahy s každým, kto obklopuje človeka a tvorí jeho spoločnosť tu a teraz. Šintoizmus v Japonsku odsudzuje zlomyseľnosť, ľudskú sebeckosť, rivalitu pre samotný fakt rivality, ako aj neznášanlivosť voči názorom iných ľudí. Zlo v šintoizme je všetko, čo narúša zavedený spoločenský poriadok, ničí harmóniu samotného okolitého sveta a zasahuje do služby kami a duchom mŕtvych alebo silám prírody.
Aj keď je Japonsko bohaté na pitnú vodu, ale na Slovensko nemá. So svojimi viac ako dvoma tisíckami minerálnych prameňov, z ktorých je 1092 oficiálne opísaných a registrovaných, sa radí na prvé miesto na svete čo do ich počtu, s prihliadnutím na veľkosť Slovenska. Aj keď využívanie prameňov na liečebné účely sú občanom Slovenska k dispozícii v rámci terciárnej zdravotnej starostlivosti, možno by sa popritom mali ľudia aj oveľa viac venovať očiste svojej duše.
PhDr. et Mgr. Ivan Bielik, PhD., MPH, MHA
šéfredaktor
