5/2008

Časopis Kúpele 5/2008.

Extrémny chlad v službách zdravia

Kryoterapia je alternatívny a podporný spôsob liečenia, pri ktorom sa používajú veľmi nízke teploty od -120 °C do -140 °C

Pozitívny efekt vplyvu chladu na zastavenie krvácania, analgetický účinok či zmiernenie opuchov, je dávno známy.

Do dnešnej podoby sa kryoterapia vypracovala vďaka novým vedeckým poznatkom a potom, keď Japonci úspešne použili prvú kryokomoru. V Európe sa táto nová metóda v posledných rokoch rozšírila najmä v Poľsku. Tu ju dokonca využívajú aj ako liečebnú procedúru, ktorú poistencom čiastočne hradia zdravotné poisťovne.

Kryoterapia pomáha pri zápalových ochoreniach pohybového aparátu, degeneratívnom ochorení kĺbov a chrbtice, ochorení medzistavcových platničiek, bolesti chrbtice, ale aj pri reumatickom ochorení mäkkých tkanív, zmenách svalov, kĺbov a šliach po úrazoch, pri skleróze multiplex, detskej mozgovej obrne, primárnej a sekundárnej osteoporóze, ťažkostiach pri menopauze a celulitíde.

Kryoterapiu nemôžu využívať ľudia s kardiovaskulárnym ochorením, liekmi nestabilizovaní hypertonici, onkologicky chorí aj ľudia trpiaci na klaustrofóbiu.

Ako funguje kryoterapia

Extrémny chlad organizmus vníma ako stres, ktorý ho núti siahnuť do vlastných rezerv. Aby sa chránil, vylučuje látky, ktoré majú za úlohu tento stres eliminovať a v konečnom dôsledku sú veľmi prospešné. Spúšťa sa hormonálna ochrana organizmu voči chladu. Vylučujú sa hormóny, ako adrenalín, endorfín - nazývaný i hormónom šťastia, mužský pohlavný hormón - testosterón a rad ďalších, telu prospešných látok.

Zároveň dochádza k zmršťovaniu buniek a, následne, po opätovnom zahriatí organizmu cvičením, k ich výrazne vyššiemu prekrveniu, a tým prečisteniu od škodlivých látok. (To vysvetľuje aj mimoriadne dobrú účinnosť kryoterapie pri zbavovaní sa celulitídy.) Po absolvovaní pobytu v kryokomore a kineziterapii sa dostavujú prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia a pocit fyzickej i psychickej sviežosti.

Krynica – perla poľských kúpeľov

Hlavnou náplňou poľských kúpeľov je turnusová liečba trvajúca 3 – 4 týždne. Počas nej má pacient – rovnako ako u nás – zabezpečené ubytovanie, stravu, lekársku starostlivosť a liečebné procedúry. Sú však aj miestom oddychu pre ľudí, ktorí hľadajú iba relax a zdravšie prostredie počas dovolenky.

Na Slovensku dobre známe a našincami často navštevované kúpele Krynica Zdrój, nazývané tiež perlou poľských kúpeľov, ležia iba pár desiatok kilometrov od našej hranice, severne od Starej Ľubovne.

Kúpele sa nachádzajú v údolí riečky Kryniczanky, vedľa mesta Krynica. Slávu kúpeľom zabezpečuje 23 prírodných minerálnych alkalických prameňov. Sedem sa využíva na pitné kúry, liečebné účely a plnenie do fliaš, ostatné slúžia v balneoterapii v historickom Kúpeľnom dome, v Nových liečebných kúpeľoch, v sanatóriách a vo wellness hoteloch.

Začiatky kúpeľov siahajú do 18. storočia

Staré kúpele majú jedinečnú historickú architektúru, zastupuje ju doteraz funkčný Liečebný dom a niekoľko pekne zrekonštruovaných hotelov. Na mieste starej budovy hlavného prameňa je dnes postavený moderný objekt Hlavný prameň, spojený so zimnou záhradou a promenádou. Slúži zároveň ako koncertná či estrádna hala. Sú v ňom pramene Jan, Słotwinka, Tadeusz, Hlavný prameň a najznámejší Zuber s hydrogén-uhličitanovo-sodíkovo-horčíkovo-brómovo-jódovo-bórovou liečivou vodou, ktorá je jedna z najsilnejších minerálnych vôd v Európe (2,14 %). Pomáha pri zvýšenej kyslosti žalúdka, ochoreniach zažívacieho traktu, najmä pri vredových chorobách, chorobách pečene, žlčníka i pri cukrovke. Zmierňuje aj následky alkoholizmu…

Turecký báječný relax

Ak prídete do Turecka, určite narazíte na ponuku hammamu - tureckých kúpeľov. Patrí k tureckej kultúre rovnako, ako k našej kultúre patrí folklór. Je to niečo, na čo môžu - a sú - Turci patrične hrdí.

Ide vlastne o niekoľkohodinovú liečebnú kúru pre vaše unavené telo. Na rozdiel od židovskej mikve, ktorá je záležitosťou vyslovene rituálnou a jednoznačne spätou s vierou, je hammam predovšetkým relaxačný a očistný. Je kombináciou niekoľkých procedúr, ktoré na seba nadväzujú v danom poradí, a z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že človeku naozaj pomôžu. Nie vari v takom širokom spektre, ako uvádzajú jej propagátori - na to by sa musela asi naozaj opakovať častejšie a dlhší čas.
V šatni odložíte oblečenie a s ním i všetky starosti. Zabalíte sa do uteráka a posadíte do sauny. Tá sa od nám známych trochu líši - teplota sa pohybuje okolo 60 stupňov a má funkciu skôr zahrievaciu. Po nej vás nenechajú ani osprchovať či vychladnúť, prechádza sa rovno do pary. Tam vyhrievanie niekoľko minút pokračuje, póry kože sa otvoria a vy bez čakania prejdete do miestnosti, ktorá je pre hammam najtypickejšia.

Po krátkom osviežení v malom bazéne vás v mramorovej kúpeľni položia na vyhrievané mramorové dosky, neustále polievané teplou vodou, a vaše telo dostane dokonalý píling a mierne premasírovanie špeciálnymi hodvábnymi žinkami.

Čo na seba?

Je to veľmi častá otázka. Netrúfame si zovšeobecňovať, preto budeme vychádzať z našich skúseností. V niektorých hammamoch (aj v tých našich) plavky mať musíte. Zrejme aj preto, že išlo o "zmiešané" kúpele - ženy, muži, aj rodičia s deťmi. Avšak v kúpeľoch zistíte, že to bol asi iba ústupok pre turistov. Ono masírovať cez uterák je dosť komplikované, a masér je ako lekár - ten vie, ako nahé telo vyzerá, a hanbiť sa před ním je trochu nepohodlné pre obidve strany.

Sú teda hammamy, kde sú plavky prikázané či naopak zakázané (ale to asi u oddelených pánskych a dámskych).

Svätojánske Teplice v Liptovskom Jáne

V prekrásnej scenérii Národného parku Nízke Tatry leží osobitná lokalita Jánska dolina. V nej je dedina Liptovský Ján, v ktorej sa nachádza takmer dvadsať kaštieľov a zemianskych kúrií i niekdajšie kúpele, keďže tu vyviera vyše 20 minerálnych prameňov, oddávna známych liečebnými účinkami. Okrem toho je to aj mimoriadne bohatá krasová oblasť.

Zrod svätojánskych kúpeľov

Prvé písomné záznamy o liečivom pôsobení minerálnej vody v Liptovskom Jáne pochádzajú zo 14. storočia. V roku 1549 písal o nich mineralóg Juraj Wernher v diele O liečivých prameňoch Uhorska. Jeho prácu spomína v knihe „Notitia hungariae novae historicogeographica“ (1735 - 1742) i Matej Bel. O podivuhodných vodách Uhorska písal tiež jeden z najslávnejších rodákov z Liptovského Jána, rektor Trnavskej univerzity, profesor Martin Szentiványi. Jeho vzdialený príbuzný Jozef Szentiványi, tiež rodák z Liptovského Jána, vyštudoval právo a v Nemecku poľnohospodárstvo. Angažoval sa ako politik a publicista (bol predsedom Maďarskej národnej strany a poslancom parlamentu za prvej ČSR). Keď po roku 1920 začali na Slovensko prichádzať zahraniční návštevníci, aby obdivovali krásy Vysokých Tatier, rozhodol sa Jozef Szentiványi zúročiť mimoriadne danosti prírody v Liptovskom Jáne a postaviť kúpele.

V roku 1927 premenil Jozef Szentiványi svoj kaštieľ z prvej polovice 17. storočia (prestavaný r. 1830 v klasicistickom štýle) na základný objekt pre budúce kúpele. Pretože však Szentiványiho pokladali za Maďara (aj keď mal slovenský pôvod) a nedovolili mu v prvej ČSR samostatne podnikať, založil si akciovú spoločnosť Subalpína, aby cez ňu mohol realizovať svoj sen. Subalpína poverila budapeštianskeho projektanta Ing. Kissa Faludiho vypracovaním projektovej a realizačnej dokumentácie. Výstavba kúpeľov prebiehala súčasne v troch častiach. Najprv do travertínovej kopy urobili do hĺbky 9 m vrt v prameni Kúpeľný. Vytryskla minerálna voda s teplotou 27 - 35 st. C s výdatnosťou 360 l/min. Rozborom sa zistilo, že ide o vodu hypotonickú, hydro-uhličitanovo-síranovú, vápenato-horečnatú, silne uhličitú, s dokázateľné liečivými účinkami pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach, chorobách pohybového ústrojenstva. Na pitné účely je vhodná pri liečení porúch látkovej výmeny, žalúdočných a črevných chorôb, ochoreniach žlčníka a pečene a problémov s krvným tlakom

Zdravotný turizmus, narastajúci fenomén cestovného ruchu

Globalizácia nie je v súčasnosti nový pojem už ani v cestovnom ruchu a kúpeľníctve. Zamyslenie na túto tému nám do redakcie zaslala Dr. Ľudmila Vacková, PhD., ktorá žije už viac ako dve desaťročia vo Vancouveri. Pohľad špecialistky na zakladanie nových projektov kúpeľníctva a wellness v Kanade a USA nás zaujal, a preto ho v skrátenej podobe prinášame aj ako inšpiráciu pre marketingové aktivity majiteľov slovenských kúpeľov.

Globalizácia preniká do nášho života

Priemysel i poľnohospodárstvo sa prispôsobujú rastúcim cenám energie, ropy a základných surovín, lacnejšej pracovnej sile v iných častiach sveta a stúpajúcim cenám potravín. Zvykáme si na zvyšujúci sa počet svetovej populácie a strádajúce životné prostredie i na nových hráčov vo veľkom, ale aj menšom svetovom biznise. Z pohľadu majiteľa či prevádzkovateľa kúpeľného zariadenia alebo wellness centra musíme vidieť, že na svete rastú viac či menej luxusné rezorty, ktoré ponúkajú služby pre zdravie, odpočinok či krásu.

Konkurencia celkom určite stúpa a veľká časť sveta sa dosiaľ s možnosťami, ktoré kúpele ponúkajú, iba zoznamuje. Do týchto novo vznikajúcich kúpeľných zariadení plynú stovky miliónov investícií „olejových“ dolárov. Príkladom môžu byť stámiliónové investície Isthithmar World Capital PJSC, reprezentujúci dubajskú vládu, odkiaľ prúdia obrovské peniaze do celého sveta – do USA, Európy, Hongkongu či Južnej Afriky. Dubaj či Spojené arabské emiráty však nie sú jediní, čo investujú do „priemyslu pre zdravie a krásu”. Nezaostáva ani Čína, India či bohatí európski investori. V Ázii rapídne rastie záujem o kúpeľné služby - vlani v Thajsku a Singapure zaznamenali okolo 2 miliónov návštevníkov. Kúpele i wellness rezorty sú nielen novým trendom, ale aj dobrou investíciou.

Marketing a predaj kúpeľných a wellness služieb sa stávajú záležitosťou renomovaných špecialistov a veľkých marketingových spoločností a zdravotný turizmus - ako narastajúci fenomén cestovného ruchu - je opakovane predmetom marketingových štúdií a ich analýz.

Ďalšie články…

Strana 2 z 6