Pele tráv patria medzi najrozšírenejšie vonkajšie inhalačné alergény. Sú dôležitým potravinovým článkom pre dobytok. Kultivované obilniny sa pestujú na celom svete. Vzhľadom na ich veľké rozšírenie vo všetkých oblastiach a pomerne dlhú dobu vypeľovania i v miernejších teplotných pásmach, ani nehovoriac o takých teplých oblastiach, kde kvitnú po celý rok, predstavujú pre alergikov závažný problém.
Takmer všetky patria medzi lipnicovité. Čeľaď lipnicovité s takmer 10 000 druhmi a vyše 600 rodmi patrí, v rámci kvitnúcich rastlín, medzi najrozsiahlejšie. S výnimkou stromovito rastúcich, ako sú bambusy, ktoré radíme medzi byliny. Podľa stavby tela (stonky) možno lipnicovité ľahko a bezpečne odlíšiť od všetkých ostatných trávam podobných rastlín. Steblá lipnicovitých sú vždy oblé, prípadne len trošku sploštené, v celej dĺžke rozdelené uzlami (nódia), či kolienkami na stonkové články, ktorých dĺžka sa smerom nahor zväčšuje. Sú obyčajne duté, iba uzly sú vyplnené pletivom. Nemajú hlavný koreň, ale vytvárajú početné vedľajšie korene, ktoré sa rozkonárujú na korene prvého a druhého radu. Týmto sa vytvára ich bohatý koreňový systém. Zistilo sa, že jedna priemerne vyvinutá rastlina raže má celkovú dĺžku koreňa aj 80 cm. U tráv, ako vetropelivých rastlín, sa nevyvinuli kvety na prilákanie opeľujúceho hmyzu. Lebo ich peľ sa pasívne prenáša vetrom a vzdušnými prúdmi. Kvôli ľahšiemu opeleniu musia súkvetia tráv doslova vyčnievať nad úroveň listov. To totiž zabezpečuje možnosť ich odfúknutia vetrom a zároveň šírenia do veľkých vzdialeností. Trávy kvitnú po dlhé obdobie. V rôznych oblastiach sa začnú vypeľovať skôr či neskôr, závisí to od zemepisnej polohy, avšak kvitnutie trvá 5 až 7 mesiacov, v južných oblastiach aj viac. V našej oblasti začínajú v máji.
Na väčšinu vyššie spomínaných tráv sú precitlivení takmer všetci „trávoví“ alergici. Vzhľadom na to, že medzi trávami existuje veľká skrížená reakcia, možno len ťažko posúdiť, na ktorú „základnú“ trávu je skutočne pacient alergický, a ktorá reakcia je len „krížová“. Čím sú totiž jednotlivé trávy botanicky príbuznejšie (podčeľade), tým je aj skrížená reakcia väčšia. Preto aj vo väčšine prípadov lekár-špecialista musí po vyšetrení takéhoto pacienta skonštatovať alergiu na trávu an bloc, čiže vcelku.
Pele púpavy lekárskej (Taraxacum officinale)
Púpava je známy kvet, spestrujúci lúky počas celého leta. Vyskytuje sa na mnohých lokalitách. I keď jej peľ nebýva až takým častým alergénom, aj tak s ňou musíme počítať.
Palina pravá (Artemis vulgaris)
Palina pravá patrí medzi najrozšírenejšie jednoročné buriny. Nájdeme ju na rozličných miestach, pretože ako burina je schopná vyrásť i na zlých pôdach. Vytvára veľké spoločenstvá. Dosahuje výšku okolo 1 metra. Má tmavozelené listy, zvnútra plstnaté, belavé. Mnoho drobných kvetov vytvára strapcovité útvary. Jej peľ je veľmi agresívny a z burín predstavuje najčastejší alergén. Vypeľuje sa od augusta do októbra, pokiaľ je dostatočne ešte teplý. U pacientov alergických na peľ paliny je častá skrížená alergia na koreňovú zeleninu ako zeler a petržlen.
Ambrózia (Ambrosiaartemisiifolia)
Táto burina sa k nám dostala z juhu Európy. Ešte donedávna bola skoro neznáma, dnes však postupuje každý rok severnejšie a svojím peľom je výrazne agresívna. Jedna rastlina totiž môže vytvoriť až miliardu peľových zrniek, pričom stačí 20 zrniek na kubický meter vzduchu, aby došlo ku klinickým prejavom alergie. Takže, tisíc peľových zrniek v celej spálni postačuje na to, aby sa alergia naplno spustila. Je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 100 až 150 cm. Má chlpaté ostré listy kopijovitého tvaru. Kvitne od augusta do októbra.
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava, nazývaná ľudovo aj žihľava, patrí medzi trváce buriny. Nájdeme ju viac v chladnejších oblastiach. Na nekultivovaných miestach rastie divoko, na veľkom priestore. Je porastená drobnými chĺpkami, ktoré pri kontakte s pokožkou vyvolávajú nepríjemnú svrbivú reakciu. Vypeľuje sa od mája do septembra.
Mrlík biely (Chenopodium album)
Mrlík je jednoročná burina, ktorá dorastá do výšky viac ako jeden meter. Obyčajne sa vyskytuje v teplejších oblastiach, u nás najmä na južnom Slovensku. Má kopijovité listy s hustými drobnými bielymi kvetmi. Kvitne od júna do septembra.
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)
Je trváca bylina s krátkym koreňom. Má ružicu kopijovitých celistvo okrajových prízemných listov a 10 až 50 cm vysoké priame stvoly ukončené krátkym valcovitým klasom bielo žltých drobných kvetov. Rastie ako burina na lúkach a poliach, pri cestách, kde kvitne a vypeľuje sa od mája do septembra. Alergie na peľ skorocelu nebývajú časté, ale tiež treba s nimi rátať. Zmýliť môže tiež to, že sa vyskytujú v období kvitnutia tráv. V ľudovej medicíne sa využíva na čaje, sirupy pri chorobách dýchacích, žalúdka a pečene, šťava slúži na ošetrenie rán – ľudový názov je jatrocel.
