Vieme, že masáž pôsobí na ľudské telo viacerými spôsobmi. V prvom rade je to mechanické pôsobenie – tlak, ťah..., potom chemické – prostredníctvom uvoľnených látok v organizme a pri používaní rôznych prípravkov (oleje, emulzie, krémy), reflexné pôsobenie cez centrálny a periférny nervový systém – cez príslušné receptory (prijímacie zariadenia) organizmu.
Aké sú základné diagnostické okruhy pri ktorých je možné využiť masážne techniky
- choroby pohybového systému – napr: chybné držanie tela, chrbticové syndrómy, degeneratívne kĺbové poruchy, ochorenia svalového aparátu, osteoporóza...
- choroby centrálneho a periférneho nervového systému – pri kŕčovitých stavoch – uvoľnenie, pri chabých obrnách – tonizovanie...
- stavy po úrazoch, alebo operáciách – pre zlepšenie hojivosti rán, proti vzniku preležanín...
- choroby srdcovocievneho systému, choroby dýchacieho systému,či poruchy tráviaceho systému.
Pri masáži je veľmi dôležité dbať na osobnú hygienu, ako zo strany klienta-pacienta, tak aj so strany maséra.
Masáž môže byť odporúčaná, indikovaná v rôznych prípadoch, kedy sa sleduje konkrétny cieľ, od ktorého sa očakáva pozitívny efekt na ľudský organizmus. Ak sa cítime zdraví (subjektívne a relatívne aj objektívne), po práci či záťaži masáž môže mať relaxačné, uvoľňujúce účinky od napätia ako svalového, tak aj psychického. Pri zvýšených pohybových aktivitách, napríklad pred športovaním, je prospešná tzv. tonizačná masáž, slúžiaca pre lepšie prekrvenie svalového aparátu, či zrýchlenie adaptabilnosti na očakávanú záťaž.
Pri rôznych diagnózach sa cielene využíva aj konkrétna technika. Dôležité je, aby sa pacient pred začatím (napríklad série) masáží najskôr poradil so svojím ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná konkrétny zdravotný stav pacienta a vie viac o priebehu liečby. Lebo POZOR, pri rôznych chorobách musí byť na indikáciu aj medicínsky dôvod, aby sa predišlo možným až neželaným, negatívnym dopadom.
Masáž je mnohokrát dobrou podpornou procedúrou s priaznivým účinkom počas zotavovania po rôznych dlhšie trvajúcich ochoreniach, napríklad po úrazoch, počas rekonvalescencie. Jej využitie sa teda indikuje v prípadoch, keď od nej možno očakávať pozitívny účinok na organizmus. Ako kontraindikáciu (nevhodnosť uplatnenia, či škodlivosť) masáže môžeme označiť všetky okolnosti, stavy predstavujúce zdravotné riziká, pri ktorých sa neodporúča, resp. sa zakazuje masáž vykonávať.
K najbežnejším kontraindikáciám patria: horúčkové stavy, infekčné ochorenia, akútne chorobné stavy (nevoľnosť, malátnosť, bolesti, zápaly), infekcie kože a plesňové ochorenia, kŕčové žily a zápaly žíl, choroby so zvýšenou krvácavosťou, v miestach nádorov, pri hnačkových ochoreniach, pri naplnenom močovom mechúre, ako aj bezprostredne po jedení.Je teda dôležité si pred každou masážou objektívne zhodnotiť svoj aktuálny zdravotný stav, aby masáž nakoniec nepriniesla viac škody, ako úžitku.
Mgr. Csaba Csolti