Pozitívny efekt vplyvu chladu na zastavenie krvácania, analgetický účinok či zmiernenie opuchov, je dávno známy.

Do dnešnej podoby sa kryoterapia vypracovala vďaka novým vedeckým poznatkom a potom, keď Japonci úspešne použili prvú kryokomoru. V Európe sa táto nová metóda v posledných rokoch rozšírila najmä v Poľsku. Tu ju dokonca využívajú aj ako liečebnú procedúru, ktorú poistencom čiastočne hradia zdravotné poisťovne.

Kryoterapia pomáha pri zápalových ochoreniach pohybového aparátu, degeneratívnom ochorení kĺbov a chrbtice, ochorení medzistavcových platničiek, bolesti chrbtice, ale aj pri reumatickom ochorení mäkkých tkanív, zmenách svalov, kĺbov a šliach po úrazoch, pri skleróze multiplex, detskej mozgovej obrne, primárnej a sekundárnej osteoporóze, ťažkostiach pri menopauze a celulitíde.

Kryoterapiu nemôžu využívať ľudia s kardiovaskulárnym ochorením, liekmi nestabilizovaní hypertonici, onkologicky chorí aj ľudia trpiaci na klaustrofóbiu.

Ako funguje kryoterapia

Extrémny chlad organizmus vníma ako stres, ktorý ho núti siahnuť do vlastných rezerv. Aby sa chránil, vylučuje látky, ktoré majú za úlohu tento stres eliminovať a v konečnom dôsledku sú veľmi prospešné. Spúšťa sa hormonálna ochrana organizmu voči chladu. Vylučujú sa hormóny, ako adrenalín, endorfín - nazývaný i hormónom šťastia, mužský pohlavný hormón - testosterón a rad ďalších, telu prospešných látok.

Zároveň dochádza k zmršťovaniu buniek a, následne, po opätovnom zahriatí organizmu cvičením, k ich výrazne vyššiemu prekrveniu, a tým prečisteniu od škodlivých látok. (To vysvetľuje aj mimoriadne dobrú účinnosť kryoterapie pri zbavovaní sa celulitídy.) Po absolvovaní pobytu v kryokomore a kineziterapii sa dostavujú prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia a pocit fyzickej i psychickej sviežosti.