Zlomeninám treba predchádzať
Pozornosť lekárov sa nesústreďuje na samotnú osteoporózu, ale na jej komplikácie, teda na zlomeniny. K najčastejším patria zlomeniny kosti predlaktia, stavcov chrbtice a horného konca ramennej a stehennej kosti.
Často k nim dochádza pri bežnej dennej aktivite, banálnom páde. Najobávanejšou a najkomplikovanejšou je zlomenina krčka stehennej kosti, ktorá sa v mnohých prípadoch končí smrťou. Aj preto sa osteoporóze hovorí tichý zlodej kostí.
Zvýšené odbúravanie kostného tkaniva prebieha mnoho rokov bez akýchkoľvek varovných signálov. Osteoporóza v počiatočnom štádiu nebolí! Bolesti chrbta, dlhých kostí, zníženie výšky, prudká bolesť pri dvíhaní bremena – tieto príznaky už upozorňujú na rozvinutú osteoporózu.
Preto je dôležité poznať stav svojich kostí. Aktívnu úlohu musí pri tom zohrať sám pacient a žiadať od svojho lekára priebežnú kontrolu osteoporózy - špeciálne nenáročné vyšetrenie – denzitometriu. Merateľným kritériom stupňa osteoporózy je index hustoty kostí. Priemerne za jeden rok ubudne asi 1 - 3 % kostí, u zvlášť ohrozených osôb to býva nad 3 %. Pomocou merania hustoty kostí a röntgenového vyšetrenia sa dá v súčasnosti osteoporóza zistiť a potom liečbou aspoň spomaľovať.
Pohyb ako súčasť boja s osteoporózou
Osteoporóza sa v súčasnosti stala závažným zdravotníckym a sociálno-ekonomickým problémom, náklady najmä na liečbu zlomenín neustále narastajú. Zvyšovanie jej výskytu sa pripisuje predovšetkým starnutiu populácie (stále viac osôb sa dožíva vyššieho veku), ako aj zmene životného štýlu - menej pohybu, zmena stravovacích zvyklostí, fajčenie a pod. Súčasný človek má oveľa menej pohybu ako v minulosti, teda telesná záťaž človeka je vo všeobecnosti nedostatočná. Svalstvo človeka však potrebuje rovnaké množstvo impulzov ako kedysi v praveku. Pohyb je jednou z najzákladnejších ľudských potrieb. Nečinnosťou slabnú nielen svaly, ale aj kosti. Naopak, telesnou záťažou sa stimulujú kostné bunky, ktoré vytvárajú bielkovinovú matricu.
Do nej sa ukladajú dôležité minerály (zlúčeniny vápnika). Pravidelné cvičenie posilňuje svalstvo a pomáha udržiavať pevnosť kostí. Zvýšenie kondície má i mnoho ďalších zdravotných pozitív: má priaznivý vplyv aj na zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení, diabetu, obezity, cievnej mozgovej príhody, cholesterolu a vysokého tlaku krvi. Navyše, pohyb v prírode vďaka vystaveniu pokožky slnečnému žiareniu zabezpečí tvorbu vitamínu D, ktorý je potrebný pre príjem vápnika zo stravy a jeho vstrebania do kostí.
S krokomerom vo vrecku
Chôdza je najprirodzenejším pohybom nášho tela. Jej výhodou je, že zapája do činnosti veľkú skupinu svalov, má nízke nároky na pohybové ústrojenstvo a z praktického hľadiska aj na športovú výbavu. Dá sa uskutočňovať všade a takmer v každom počasí. Záťaž aj kroková frekvencia by mala zodpovedať zdravotnému stavu a telesnej kondícii. Všeobecne by chôdza ako aeróbne cvičenie mala viesť k zvýšeniu tepovej frekvencie.
Odporúča sa 30 minút trvajúca, stredne intenzívna (rezká) chôdza, aspoň 3- až 5-krát týždenne. Inou možnosťou, ktorou stanovujeme optimálnosť záťaže, je tepová frekvencia. Mala by predstavovať 2/3 z maximálnej hodnoty. Tú vypočítame tak, že od tepovej frekvencie 180 úderov za minútu odpočítame vek. Teda u šesťdesiatnika by frekvencia pulzu pri optimálnej pohybovej aktivite mala dosahovať 120 tepov za minútu…
Dobre vedieť
Pre orientačné (laické) hodnotenie záťaže sa odporúča tzv. hovorový test. Intenzita pohybu je primeraná, ak dokážeme počas pohybu komunikovať. Ak sa zadýchame a nedokážeme hovoriť, je potrebné intenzitu znížiť a naopak, ak komunikujeme celkom bez zadýchania sa, môžeme intenzitu pohybu zvýšiť.