Oveľa prospešnejšie sú rituály, ktoré sa spájajú so slovíčkom „fit“ alebo „well“. V tomto trende ponúkajú balíky služieb a procedúr mnohé kúpeľné zariadenia. Pozitívne je, že aj wellness hotely, ktoré tvoria takmer štvrtinu registrovaných členov Zväzu hotelov a reštaurácií na Slovensku, zaraďujú už do pobytov služby s medicínskym zázemím. Niektoré približujeme na stránkach najnovšieho, piateho čísla časopisu KÚPELE. Veríme, že vás zaujme aj rubrika Zistili sme za vás alebo Malý kúpeľný bedeker, ktoré uľahčia rozhodovanie, čo urobiť pre svoje zdravie a zdravie svojich najbližších.

To, čo pacienta po operácii alebo po úraze najviac trápi, sú opuch, zápal a bolesť. Rýchlosť hojenia do značnej miery závisí od rozsahu samotnej rany – dlhšie bude trvať zhojenie výmeny bedrového kĺbu, než napríklad ranka po vytrhnutí zubu u zubára. Samotný proces hojenia je však rovnaký – prebieha v niekoľkých fázach a jeho súčasťou je tzv. sterilný zápal. Ide o prirodzenú reakciu tkaniva na operačný zákrok,  na rozdiel od zápalu vyvolaného prípadnou infekciou v rane.

Zápal je prirodzenou reakciou organizmu

Zápal sám o sebe nie je nič zlé, naopak, patrí k základným nástrojom našej imunity. Jeho cieľom je obrana proti škodlivinám, ktoré prenikli do rany, a tiež obnova poškodených tkanív. Podieľajú sa na ňom faktory zabezpečujúce zrážanie krvi, cievny a lymfatický systém a najrôznejšie zložky imunity. Ideálne je, keď sa poškodenie a jeho následky zvládnu čo najrýchlejšie, keď zápal prebehne ako akútna reakcia a bez následkov odznie.

Nezastupiteľné miesto lymfatického systému

Pri odplavovaní splodín a produktov zápalu z postihnutého tkaniva hrá zvlášť významnú úlohu lymfatický systém. Preto je tiež veľmi dôležitý pre rýchle hojenie rany. Z medzibunkového priestoru odstraňuje tekutinu a látky, ktoré žilový systém nie je schopný odstrániť. Ide o veľké molekuly bielkovín, kvapôčky tuku, zvyšky odumretých buniek a biele krvinky. Tieto látky sa vo väčšej miere hromadia práve pri zápale alebo v priebehu hojenia.

Prečo sa niekomu rany hoja dlhšie?

Medzi najčastejšie príčiny poruchy hojenia rany patrí zhoršené prekrvenie tkanív, a to i v tých najjemnejších vlásočniciach – poruchy tzv.  mikrocirkulácie. To spôsobuje nedostatočné zásobenie tkanív živinami a kyslíkom, ale tiež zhoršené odplavovanie odpadových produktov zápalu. K poruchám mikrocirkulácie prispievajú cievne choroby (ateroskleróza, chronická žilová nedostatočnosť), ale tiež nedostatočná funkcia lymfatického systému. Rany sa všeobecne horšie hoja s pribúdajúcim vekom, zvlášť intenzívne trápi tento problém diabetikov, nevyhýba sa však ani mladším ľuďom v produktívnom veku. Významnú úlohu hrá tiež zlá životospráva a stres.

Luxusné hotely nemusia mať len moderný štýl. Niekedy vie zaujať aj iný štýl, doplnený modernými prvkami, ktorý vyráža dych. Grand Hotel Strand je aristokrat, ale z budúcnosti!

Luxusné hotelové izby, wellness & spa servis, výraz tváre španielskeho elegána, vietor vo vlasoch, to je Grand Hotel Strand s myšlienkou.

U nás je liečivé už len samotné prostredie, v ktorom sa ocitnete.

Predstavte si tie najkrajšie momentky, ktoré ponúka prírodná scenéria na úpätí Vysokých Tatier, elegantné, aristokraticky pôsobiace ubytovanie s dokonalými službami…

Zlomeninám treba predchádzať

Pozornosť lekárov sa nesústreďuje na samotnú osteoporózu, ale na jej komplikácie, teda na zlomeniny. K najčastejším patria zlomeniny kosti predlaktia, stavcov chrbtice a horného konca ramennej a stehennej kosti.

Často k nim dochádza pri bežnej dennej aktivite, banálnom páde. Najobávanejšou a najkomplikovanejšou je zlomenina krčka stehennej kosti, ktorá sa v mnohých prípadoch končí smrťou. Aj preto sa osteoporóze hovorí tichý zlodej kostí.

Zvýšené odbúravanie kostného tkaniva prebieha mnoho rokov bez akýchkoľvek varovných signálov. Osteoporóza v počiatočnom štádiu nebolí! Bolesti chrbta, dlhých kostí, zníženie výšky, prudká bolesť pri dvíhaní bremena – tieto príznaky už upozorňujú na rozvinutú osteoporózu.

Preto je dôležité poznať stav svojich kostí. Aktívnu úlohu musí pri tom zohrať sám pacient a žiadať od svojho lekára priebežnú kontrolu osteoporózy - špeciálne nenáročné vyšetrenie – denzitometriu. Merateľným kritériom stupňa osteoporózy je index hustoty kostí. Priemerne za jeden rok ubudne asi 1 - 3 % kostí, u zvlášť ohrozených osôb to býva nad 3 %. Pomocou merania hustoty kostí a röntgenového vyšetrenia sa dá v súčasnosti osteoporóza zistiť a potom liečbou aspoň spomaľovať.

Pohyb ako súčasť boja s osteoporózou

Osteoporóza sa v súčasnosti stala závažným zdravotníckym a sociálno-ekonomickým problémom, náklady najmä na liečbu zlomenín neustále narastajú. Zvyšovanie jej výskytu sa pripisuje predovšetkým starnutiu populácie (stále viac osôb sa dožíva vyššieho veku), ako aj zmene životného štýlu - menej pohybu, zmena stravovacích zvyklostí, fajčenie a pod. Súčasný človek má oveľa menej pohybu ako v minulosti, teda telesná záťaž človeka je vo všeobecnosti nedostatočná. Svalstvo človeka však potrebuje rovnaké množstvo impulzov ako kedysi v praveku. Pohyb je jednou z najzákladnejších ľudských potrieb. Nečinnosťou slabnú nielen svaly, ale aj kosti. Naopak, telesnou záťažou sa stimulujú kostné bunky, ktoré vytvárajú bielkovinovú matricu.

Do nej sa ukladajú dôležité minerály (zlúčeniny vápnika). Pravidelné cvičenie posilňuje svalstvo a pomáha udržiavať pevnosť kostí. Zvýšenie kondície má i mnoho ďalších zdravotných pozitív: má priaznivý vplyv aj na zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení, diabetu, obezity, cievnej mozgovej príhody, cholesterolu a vysokého tlaku krvi. Navyše, pohyb v prírode vďaka vystaveniu pokožky slnečnému žiareniu zabezpečí tvorbu vitamínu D, ktorý je potrebný pre príjem vápnika zo stravy a jeho vstrebania do kostí.

S krokomerom vo vrecku

Chôdza je najprirodzenejším pohybom nášho tela. Jej výhodou je, že zapája do činnosti veľkú skupinu svalov, má nízke nároky na pohybové ústrojenstvo a z praktického hľadiska aj na športovú výbavu. Dá sa uskutočňovať všade a takmer v každom počasí. Záťaž aj kroková frekvencia by mala zodpovedať zdravotnému stavu a telesnej kondícii. Všeobecne by chôdza ako aeróbne cvičenie mala viesť k zvýšeniu tepovej frekvencie.

Odporúča sa 30 minút trvajúca, stredne intenzívna (rezká) chôdza, aspoň 3- až 5-krát týždenne. Inou možnosťou, ktorou stanovujeme optimálnosť záťaže, je tepová frekvencia. Mala by predstavovať 2/3 z maximálnej hodnoty. Tú vypočítame tak, že od tepovej frekvencie 180 úderov za minútu odpočítame vek. Teda u šesťdesiatnika by frekvencia pulzu pri optimálnej pohybovej aktivite mala dosahovať 120 tepov za minútu…

Dobre vedieť

Pre orientačné (laické) hodnotenie záťaže sa odporúča tzv. hovorový test.  Intenzita pohybu je primeraná, ak dokážeme počas pohybu komunikovať.  Ak sa zadýchame a nedokážeme hovoriť, je potrebné intenzitu znížiť a naopak,  ak komunikujeme celkom bez zadýchania sa, môžeme intenzitu pohybu zvýšiť.