To, čo pacienta po operácii alebo po úraze najviac trápi, sú opuch, zápal a bolesť. Rýchlosť hojenia do značnej miery závisí od rozsahu samotnej rany – dlhšie bude trvať zhojenie výmeny bedrového kĺbu, než napríklad ranka po vytrhnutí zubu u zubára. Samotný proces hojenia je však rovnaký – prebieha v niekoľkých fázach a jeho súčasťou je tzv. sterilný zápal. Ide o prirodzenú reakciu tkaniva na operačný zákrok,  na rozdiel od zápalu vyvolaného prípadnou infekciou v rane.

Zápal je prirodzenou reakciou organizmu

Zápal sám o sebe nie je nič zlé, naopak, patrí k základným nástrojom našej imunity. Jeho cieľom je obrana proti škodlivinám, ktoré prenikli do rany, a tiež obnova poškodených tkanív. Podieľajú sa na ňom faktory zabezpečujúce zrážanie krvi, cievny a lymfatický systém a najrôznejšie zložky imunity. Ideálne je, keď sa poškodenie a jeho následky zvládnu čo najrýchlejšie, keď zápal prebehne ako akútna reakcia a bez následkov odznie.

Nezastupiteľné miesto lymfatického systému

Pri odplavovaní splodín a produktov zápalu z postihnutého tkaniva hrá zvlášť významnú úlohu lymfatický systém. Preto je tiež veľmi dôležitý pre rýchle hojenie rany. Z medzibunkového priestoru odstraňuje tekutinu a látky, ktoré žilový systém nie je schopný odstrániť. Ide o veľké molekuly bielkovín, kvapôčky tuku, zvyšky odumretých buniek a biele krvinky. Tieto látky sa vo väčšej miere hromadia práve pri zápale alebo v priebehu hojenia.

Prečo sa niekomu rany hoja dlhšie?

Medzi najčastejšie príčiny poruchy hojenia rany patrí zhoršené prekrvenie tkanív, a to i v tých najjemnejších vlásočniciach – poruchy tzv.  mikrocirkulácie. To spôsobuje nedostatočné zásobenie tkanív živinami a kyslíkom, ale tiež zhoršené odplavovanie odpadových produktov zápalu. K poruchám mikrocirkulácie prispievajú cievne choroby (ateroskleróza, chronická žilová nedostatočnosť), ale tiež nedostatočná funkcia lymfatického systému. Rany sa všeobecne horšie hoja s pribúdajúcim vekom, zvlášť intenzívne trápi tento problém diabetikov, nevyhýba sa však ani mladším ľuďom v produktívnom veku. Významnú úlohu hrá tiež zlá životospráva a stres.