Pri výskumoch verejnej mienky, v ktorých sa zisťujú najdôležitejšie hodnoty ľudí, mnoho opýtaných uvádza ako najdôležitejšiu hodnotu, zdravie. Hoci táto otázka neodlišuje telesné a duševné zdravie, ľudia kladú do popredia zdravie telesné. Na duševné zdravie, ako súčasť zdravia, bez ktorého nemôže existovať pocit pohody, sa často zabúda.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby. Aj keď slovne význam zdravia uznávame, pre jeho udržanie si, robí väčšina ľudí málo. Nezaslúžene málo pozornosti venujeme pritom najmä udržaniu a zlepšeniu duševnej a sociálnej zložky zdravia a upriamujeme sa len na telesné funkcie.
Duša a telo
Oddelenie tela a duše má hlboké historické a filozofické korene. Posilnilo sa hlavne s lepším vedeckým poznávaním ľudského tela od 17. storočia. Telo sa stalo predmetom vedeckého záujmu, duša bola len predmetom viery a cirkvi. O vplyve psychiky na telesné zdravie sa však zbierali pozorovania, ktoré ukazovali na jej dôležitú úlohu. Už v 19. storočí sa vo vojnách pozorovalo, že ak sa armáde darí a víťazne postupuje, rany vojakov sa hoja rýchlejšie a s menšími komplikáciami ako v obdobiach, keď prehráva a ustupuje. V záťažových extrémnych situáciách, napríklad pri polárnych expedíciách, dosahujú úspechy často psychicky najodolnejší, a nie tí, čo sú najlepšie telesne pripravení.Moderná medicína 20. storočia sa snažila objasniť mnohé pozorovania, ktoré ukazovali, že psychologické faktory významne ovplyvňujú vznik a priebeh telesných ochorení. Pri niektorých ochoreniach sa tento vzťah pozoroval častejšie, ako pri iných. Tieto ochorenia sa označili ako psychosomatické. Začali sa hľadať súvislosti medzi osobnosťou jednotlivcov, druhmi psychických záťaží, sociálnymi podmienkami a ochorením, ktoré vzniklo. Bádatelia sa snažili objasniť rizikové faktory, ktoré sa okrem genetických základov a biologických faktorov, uplatňujú pri priebehu telesných ochorení. Objasnenie podstaty stresu viedlo k poznaniu zákonitostí, prostredníctvom ktorých náhle psychické traumy, ale aj dlhotrvajúce záťaže menšej citovej intenzity ovplyvňujú systémy žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém a v konečnom dôsledku také komplexné systémy, ako je srdcovocievny systém, látková premena v organizme či jeho obranyschopnosť. Existujú záťaže, ktoré sú univerzálne a vyvolávajú negatívne reakcie organizmu u každého (napríklad neprimeraný hluk). Počas vývoja, najmä v detstve, však získavame aj individuálnu citlivosť alebo, naopak, odolnosť voči psychickým záťažiam, a táto individuálna zraniteľnosť, spolu s vrodenými biologickými faktormi a faktormi prostredia, rozhoduje neskôr o forme a stupni ohrozenia zdravia či vzniku ochorenia.
Duševné vplyvy a telesné ochorenia
Pri bádaní po rizikových faktoroch rôznych ochorení sa postupne objasnil vplyv životného štýlu, stravovacích návykov, pracovného zaťaženia a telesnej aktivity. Zistil sa však aj významný vplyv nálady, postojov, prístupu k ochoreniu, ale aj k iným ľuďom na priebeh akútnych, ale najmä chronických ochorení. Strach, smútok, bezmocnosť, beznádej, poddanie sa ochoreniu, jeho priebeh zhoršujú, zatiaľ čo odvaha, odhodlanie, nádej, zmysel pre humor, snaha o hľadanie a naplnenie zmyslu života aj v tých najťažších chvíľach, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu, majú priaznivý vplyv.Okrem toho sa zistilo, že na priaznivý priebeh ochorenia má veľký vplyv vzťah lekára a pacienta, dôvera pacienta v celý liečebný tím a liečbu. Nielen pri liečbe duševných, ale aj pri liečbe telesných ochorení sa ukázalo, že je veľmi dôležité zaoberať sa duševnými problémami chorého, pátrať po konfliktoch, ktoré prežíva v osobnom živote, záťažiach v práci či v iných oblastiach života. Moderný človek si svoje pocity často neuvedomuje, hanbí sa za ich prejavy nielen pred inými, ale aj pred sebou samým. Psychické trápenia prežíva potom prostredníctvom telesných pocitov, s ktorými prichádza za lekárom. Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50 percentami návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy. Chorý si spojitosť konfliktov s telesným stavom často neuvedomuje, a ak lekár po nich nepátra, ostáva ich vzájomný vzťah skrytý a liečba telesných príznakov je neúspešná...