V poslednom čase došlo k prudkému rozvoju diagnostických a terapeutických možností medicíny. Problematika zdravia je však komplexná a významnú úlohu pri jeho zachovaní má každý z nás. Dobre mienené odporúčania a rady zdravotníkov verejnosť často podceňuje až ignoruje. O tom vie svoje doc. MUDr. Ľudovít Gašpar, CSc. z II. internej kliniky FNsP a LFUK v Bratislave.
Laická verejnosť bežne ovláda pojem ischemická choroba srdca. Už menej sa berie na vedomie ischemická choroba dolných končatín (ICHDK), ktorá v závažnejších štádiách významne ovplyvňuje kvalitu života a zdravie chorého. Môžete nám túto problematiku stručne priblížiť?
Je to ochorenie podmienené akútnym alebo chronickým znížením až zastavením prítoku krvi v dôsledku chorobných zmien artérií dolných končatín. Ku klinickej manifestácii dochádza v dôsledku nepomeru medzi krvným zásobením tkanív a skutočnou funkčnou potrebou, ktorá sa môže meniť. Z klinického hľadiska rozoznávame tri základné formy ICHDK: chronickú, akútnu a kritickú.
Nevznikajú len tak, samy od seba... Ischemická choroba dolných končatín, ako klinický korelát poruchy krvného zásobenia tkanív končatiny na podklade zúženia alebo až uzáveru ciev, je spoločným hemodynamickým dôsledkom rôznych patogenetických mechanizmov.
Tie sú podmienené mnohými chorobnými stavmi, ale dominuje periférne artériové obliterujúce ochorenie na podklade aterotrombózy. Poznáme viacero procesov, ktoré môžu vyústiť do tkanivovej ischémie - nedokrvenia. Práve dôsledné určenie príčiny ischémie končatín je základnou podmienkou úspešnej liečby.
Za ICHDK treba hľadať viacero príčin, ktoré vedú k symptomatike. Priebeh i následky môžu byť dramatické, aj so stratou končatiny... Ako sa dá určiť, že človeku hrozí táto choroba, alebo ju už má? I keď funkčnú klasifikáciu vytvoril René Fontaine už pred viac ako polstoročím, dodnes sa s menšími úpravami akceptuje na celom svete. Prvé štádium je bez zjavných symptómov, i keď prístrojovým vyšetrením sa zistia už zmeny na cievach. Druhé je klaudikačné (bolesti vznikajú počas chôdze v nohe, lýtku či stehne a po prekonaní istej vzdialenosti nútia zastať - po pár minútach bolesť spontánne ustúpi). Štádium pokojových bolestí prichádza v horizontálnej polohe spravidla s istou úľavou, keď pacient spustí nohy z postele alebo sa postaví.