Rozprávame sa s MUDr. Gabrielou Kaliskou, CSc., námestníčkou generálneho riaditeľa pre úsek diagnostický a liečebný a vedúcou lekárkou Oddelenia arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. Banská Bystrica.
Akí pacienti, resp. s akými ochoreniami, prichádzajú pacienti na vaše pracovisko?
Oddelenie arytmií je cieľovou stanicou pacientov, ktorí potrebujú diagnostikovať alebo liečiť svoje poruchy rytmu invazívnym spôsobom. Sú to najmä pacienti na intervenčné katétrové doriešenie svojich arytmií. Robíme im rôzne typy elektrofyziologických invazívnych vyšetrení srdca, alebo katétrové ablácie arytmií. Druhú veľkú skupinu tvoria pacienti, ktorým implantujeme prístroj – najčastejšie kardiostimulátor, automatický defibrilátor, alebo resynchronizačný prístroj na liečbu srdcového zlyhania. Ročne urobíme viac ako tisíc takýchto výkonov. Pre celý región stredného Slovenska poskytujeme konziliárne služby. Spolu s kontrolnými vyšetreniami pacientov po implantáciách prístrojov a po katétrových abláciách urobíme ročne viac ako 10 000 ambulantných vyšetrení. Pacientov, ktorí prejdú cez Oddelenie arytmií vždy komplexne kardiologicky doriešime.
Na 5.Tatranských kardiologických dňoch ste prednášali na dve témy: Ktorí pacienti majú najväčší prínos z primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti? A Prínos priamej inhibície renínu v ochrane cieľových orgánov. Mohli by ste v stručnosti ich „preložiť“ a vysvetliť aj našim bežným čitateľom?
Na Tatranských kardiologických dňoch som mala viac prednášok, ktoré sa týkali dvoch hlavných tém: primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti a fibrilácia predsiení (nepravidelné chvenie svalových vlákien srdca). Za veľmi dôležité pokladám najmä prednášky na tému náhlej kardiálnej smrti. Má to svoj dôvod – náhla kardiálna smrť je v dnešnej dobe riešiteľná. Takíto pacienti na Slovensku sú, je to približne každý piaty zomretý. Dnes viem, že príčina náhlej kardiálnej smrti je u ? prípadov tzv. malígna komorová arytmia, to znamená fibrilácia komôr alebo závažná forma komorovej tachykardie. Takíto ľudia sú zachrániteľní včasnou resuscitáciou (oživovanie). Ak sa resuscitácia nezačne do 10 minút, postihnutý umiera alebo má trvalé následky. Preto je úspešnosť kardiopulmonálnej resuscitácie malá a ľudia s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti by mali byť riešení ešte pred tragickou príhodou. Moderná kardiológia vie odhaliť osoby s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti. Vieme ich teda liečiť skôr, ako vznikne tragédia.
Kedy ľudia potrebujú defibrilátor a kedy kardiostimulátor?
Začnem od kardiostimulátora, pretože tento vynález má už 52 rokov. Je to prístroj, ktorý sa implantuje pod kožu hrudníka. Jedna alebo viac elektród sa zavádzajú do rôznych častí srdca. Zjednodušene povedané, tento prístroj pomocou elektród kontroluje srdcovú frekvenciu. Ak frekvencia poklesne na kritickú hodnotu (kritická frekvencia je jedným z programovateľných parametrov kardiostimulátora), vysiela periodicky do srdca elektrické impulzy a stimuluje srdcový sval ku kontrakcii. Je preto určený na liečenie celého súboru porúch srdcového rytmu, ktoré sú spojené s pomalou srdcovou frekvenciou. Automatický implantovateľšný defibrilátor má inú funkciu. Tiež sa implantuje pod kožu hrudníka a pomocou elektród v srdci kontroluje srdcovú frekvenciu. Na rozdiel od kardiostimulátora, je schopný rozpoznať rýchle pretrvávajúce komorové arytmie (fibrilácia komôr a komorová tachykardia - veľmi zrýchlený rytmus srdca), ktoré sú príčinou náhlej kardiálnej smrti. Po rozpoznaní je prístroj schopný túto poruchu rytmu ukončiť. Má na to viaceré spôsoby liečby až po defibriláciu – elektrický šok. Automatický implantovateľný defibrilátor je teda určený na liečbu rýchlych komorových arytmií a na prevenciu náhlej kardiálnej smrti.
Chronický stres, ako významný sociálny determinant sa možno koľkými, ak sa to dá aj číselne vyjadriť, podpisuje pod rôzne ochorenia srdca?
Stres patrí medzi modifikovateľné rizikové faktory koronárnej choroby srdca. Uplatňuje sa priamo, aj prostredníctvom zhoršenia ďalších modifikovateľných rizikových faktorov, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak) a cukrovka. To je jeden z dôvodov prečo nemožno kvantifikovať podiel stresu ako rizikového faktora kardiovaskulárnych chorôb. Predpokladá sa, že práve v krajinách východnej a strednej Európy je pôsobenie klasických rizikových faktorov, ako sú fajčenie, alkohol a strava obsahujúca veľké množstvo tukov a cukrov, zosilnené ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí aj chronický sociálny stres.
PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH
