1/2010

Kúpele 1/2010Časopis Kúpele 1/2010.

Články o kúpeľoch Vyšné Ružbachy, Nový Smokovec, Piešťany, Lúčky, Brusno, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice i ďaľších a články a rozhovory o zdraví...

Časopis Kúpele 1/2010Editorial

Kúpele
Súčasná legislatíva zaručuje kvalitnú liečbu
Jar prináša osvieženie aj v kúpeľoch
Privítajte jar v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy - kúpele pre vaše srdce a dušu
Kúpele Nový Smokovec - zabíjačka pod holým nebom
Pestrá jar v Kúpeľoch Piešťany
Lúčky pripravili bohatú kultúrnu jar
Kúpele Brusno - čipkársky víkend
Kúpele Trenčianske Teplice - Ideálne miesto na relax a odpočinok
Kúpele Turčianske Teplice - vaše miesto oddychu
Na Morave v horskom raji - Jeseníky
Aktuálne v kúpeľoch Bojnice

Vážení čitatelia,

voda je nevyhnutnou podmienkou života, je dôležitá pre produkciu potravín, zachovanie ekosystému, nenahraditeľná pre ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti. Napokon, už predchodca modernej medicíny Hippokrates poukazoval na priamu spojitosť medzi kvalitou pitnej vody a ľudským zdravím. Ak budeme chrániť vodu, uchránime si aj naše zdravie. Voda je však  jedným z najzávažnejších problémov na Zemi, a to nielen pokiaľ ide o  využívanie, ale aj o ochranu zdrojov. Dôležitosť vody zvýraznila aj Svetová zdravotnícka organizácia a  venovala jej   jeden zo svojich svetových dní (22. marca si celý svet pripomína význam vody, ktorá presahuje hranice a spája kontinenty).  Požiadavky na jej spotrebu sú čoraz vyššie a dopyt po tejto  vzácnej tekutine  bude len narastať.

Voda bola v minulom roku témou, ktorej sme venovali pozornosť aj na ministerstve zdravotníctva a výsledkom bola  záštita nad celoslovenskou kampaňou  „Pite zdravú vodu z vodovodu“.  Slovensko patrí ku  krajinám, ktoré  majú mimoriadne kvalitnú pitnú vodu,  podlieha prísnym zákonným normám Slovenskej republiky a Európskej únie, pravidelne ju  monitorujú  regionálne úrady verejného zdravotníctva. Odborníci ju odporúčajú ako nápoj na každodennú konzumáciu, jej ideálne zloženie  pozitívne vplýva  na zdravie a ako lekár dobre viem, že organizmus  správne „funguje“  len pri dostatočnom príjme tekutín. Ak straty tekutín výraznejšie presahujú príjem, môžu vznikať  komplikácie (poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triaška, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok).   Napokon,  voda tvorí až dve tretiny ľudského tela, v organizme je nosičom minerálov a stopových prvkov, transportuje živiny,  zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť buniek,  reguluje  telesnú teplotu  a žiadna chemická reakcia  by nebola možná  bez vodného prostredia. Ba čo viac, pomocou vody sa cez obličky, črevá a pokožku  vyplavujú  z organizmu toxíny.

Na Slovensku  registrujeme  1669 prirodzených prameňov a umelých zdrojov s minerálnou a termálnou vodou, poznáme ich ako liečivé i kvalitné stolové vody. Naším veľkým bohatstvom  sú pramene s mimoriadne liečivými účinkami – tisíce domácich aj zahraničných pacientov navštevujú  22 slovenských  prírodných liečebných kúpeľov. Súčasťou Ministerstva zdravotníctva SR je Inšpektorát kúpeľov a žriediel, ktorý   v zmysle  zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách zabezpečuje dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v tomto zákone.  Podieľa sa na tvorbe jednotnej štátnej politiky  na úseku prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok vhodných na liečenie, vykonáva dozor  u využívateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a vlastníkov nehnuteľností.  Spravuje monitorovací systém prírodných liečivých zdrojov a  minerálnych zdrojov, eviduje minerálne vody, prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody,  vedie register a databázu minerálnych vôd.

Spoločne si  želajme,  aby sme mali aj naďalej  nielen bezproblémový prístup ku kvalitnej,  zdravej vode, ale aby  voda bola  aj „lekárom“ nášho tela a duše,   napríklad  pri návšteve  niektorého z našich kúpeľných miest.  Príjemné prostredie,  kvalitná liečivá voda, profesionálny prístup personálu – to sú záruky úspešného a osožného pobytu v kúpeľnom zariadení.

MUDr. Richard Raši, MPH
minister zdravotníctva

 

Stavom zdravia obyvateľstva sveta sa zaoberala Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) už v roku 1977 na 30. Svetovom zdravotníckom zhromaždení. Vtedy bol po prvýkrát formulovaný cieľ  dosiahnuť do roku 2000 takú úroveň zdravia všetkých obyvateľov sveta, ktorá by im umožnila viesť sociálne a ekonomicky produktívny život.

Regionálny výbor SZO pre Európu v roku 1980  prijal spoločný zdravotno – politický postup tzv. európsku stratégiu  „Zdravie pre všetkých do roku 2000“. Na tento program nadväzoval  Národný program podpory zdravia, ktorý vláda SR schválila 19. 11. 1991 a súčasťou ktorého boli projekty zabezpečujúce ozdravenie životných a pracovných podmienok, podmienok života a práce a následne i podporu zdravia obyvateľstva SR. Pri jeho príprave sa vychádzalo z analýzy zdravotného stavu našej populácie a z analýzy charakteristík životného a pracovného prostredia. Bol vypracovaný na základe naliehavej potreby riešiť nepriaznivý zdravotný stav obyvateľstva SR. Celkovým jeho cieľom bolo vytvoriť efektívne vzájomne späté mechanizmy a metódy pre integrovanú, medzisektorovú prevenciu a kontrolu chorôb a pre podporu zdravia. Hlavným cieľom programu bolo zredukovať spoločné rizikové faktory chorôb, ktoré sa hromadne vyskytujú a tým znížiť ich výskyt, predčasnú úmrtnosť a predĺžiť aktívny ľudský vek.

Zdravotný stav nášho obyvateľstva je naďalej neuspokojivý. Strednou dĺžkou života  zaostávame  za poprednými európskymi štátmi o 6 – 7 rokov, úmrtnosť mužov produktívneho veku je pri porovnaní s týmito štátmi u nás dvojnásobná.

Najdôležitejšími problémami zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku v súčasnosti je najmä stúpajúci trend  vývoja srdcovocievnych a onkologických ochorení a to aj v nižších vekových skupinách, vysoký počet diabetikov, rast počtu ochorení podmienených psychickými a psychosomatickými (duševnotelesnými) faktormi, vysoký výskyt ochorení a úmrtí na choroby dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva, stúpanie počtu vonkajších príčin (úrazy, otravy...), pribúdanie alergických ochorení a ďalšie ochorenia.

Na chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva sa významnou mierou podieľajú srdcovocievne ochorenia, ktoré sú ročne príčinou úmrtí asi u 25 000 ľudí, pričom závažný je najmä  výskyt u mužov produktívneho veku. Nádorové ochorenia sú príčinou úmrtí asi 11 000 ľudí ročne, u mužov sú to najmä zhubné nádory pľúc, kože, hrubého čreva a močového mechúra. U žien prevládajú nádory prsníka, kože  a pohlavných orgánov. Na treťom mieste v poradí príčin úmrtí sú vonkajšie príčiny, potom nasledujú ochorenia dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva. Závažné je, že ide o ochorenia chronického charakteru dlhodobo ovplyvňujúce stav zdravia a životnej pohody človeka.

Tieto skutočnosti a trendy naďalej existujú a preto aj  zaostávanie zdravotného stavu nášho obyvateľstva za európskymi štátmi pretrváva. Chybná je predstava, že k zlepšeniu dôjde samovoľne, len s rozvojom demokracie a trhového hospodárstva. Skúsenosti vyspelých štátov ukazujú, že úspech možno v tejto oblasti dosiahnuť len sústavnými a cielenými celospoločenskými opatreniami a intervenciami. Treba upozorniť, že z percentuálnej analýzy determinantov zdravia vyplýva, že takmer viac ako 80 % sa nachádza mimo rezortu zdravotníctva.

Treba si veľmi vážne uvedomiť, že väčšine z nášho obyvateľstva hrozí riziko zaradenia do veľkej skupiny spoluobčanov, ktorí prekonali infarkty alebo cievne príhody mozgové. Ešte stále platí, že predchádzať chorobám je oveľa lacnejšie, než potom následky neúspešne liečiť a kompenzovať. Treba využiť širokú občiansku iniciatívu a zabezpečiť vysokú odbornú úroveň opatrení a intervencii vyplývajúcich z Národného programu podpory zdravia (NPPZ), Akčného plánu pre podporu zdravia  obyvateľstva (APPZ), programu chronických neifekčných ochorení (CINDI), Programu ozdravenia výživy obyvateľstva SR, projektov odporúčaných SZO, ako napr. Školy podporujúce zdravie, Zdravé mestá, Imunizačného programu a ďalších. V praxi to znamená plne rešpektovať zdravotné a sociálne potreby občanov, stavať na intelektuálnom potenciáli odbornej verejnosti, a hlavne cieľavedome aplikovať overené zahraničné skúsenosti. Pritom stavať na tom, čo určuje priaznivý vývoj zdravotnej situácie vo vyspelých priemyselných krajinách.

Pokiaľ ide o verejnosť, je rozhodujúcim momentom miera oceňovania zdravia, ako vysokej životnej hodnoty a na základe toho, potom stupeň záujmu  o ochranu, podporu a rozvoj zdravia. Pokiaľ je výrazom oceňovania zdravia dodržiavanie pravidiel zdravého spôsobu života, práce a aktivity, či už individuálne, alebo skupinové, smerujúce k zdravému životnému prostrediu a účinnej zdravotníckej starostlivosti, potom treba konštatovať, že zdravie nie je hodnotou príliš cenenou. Je pravdepodobné, že v uplynulom systéme náležite nepôsobili motivácie na podporu, ochranu a rozvoj zdravia v záujme realizácie individuálnych cieľov. Uvedomme si, že napr. fajčenie, ako masový rozšírený návyk patriaci medzi najzávažnejšie zdravotné riziko, zasahuje v našich podmienkach viac ako jednu tretinu dospelej populácie. Podieľa sa na 90 % úmrtí na rakovine pľúc, na 75 % ochorení chronických zápalov priedušiek a na 25 % všetkých ochorení ischemickej choroby srdca, na komplikáciách v tehotenstve, na ochorení dýchacích ústrojov detí, vystavených pasívnemu  nedobrovoľnému fajčeniu svojich rodičov. Fajčiari sú častejšie ako nefajčiari neprítomní v práci pre chorobu a náklady na zdravotnícku starostlivosť sú u nich vyššie. Majú kratšiu strednú dĺžku života.

K najzávažnejším faktorom, ktoré u nás dlhodobo zhoršujú zdravotný stav obyvateľstva, patrí aj nezdravá výživa, ktorá sa výrazne podieľa na chorobnosti a úmrtnosti a to predovšetkým tým, že výrazne zvyšuje riziko vzniku srdcovocievnych chorôb, zhubných nádorov, nadmernej hmotnosti, ochorení pečene a žlčníka, cukrovky a pod. Nevhodná skladba výživy súvisí u nás s niektorými nežiaducimi rysmi tradičnej slovenskej kuchyne, s konzumným prístupom k životu, tendencii prejedania sa a tiež s nedostatočným individuálnym záujmom ľudí o voľbu vhodnej stravy na udržanie zdravia. V ostatných rokoch k tomu pristupuje aj šírenie rôznych alternatívnych, častokrát nesprávnych, alebo sporných výživových sústav a odporúčaní. Mnoho ľudí šetrí na jedle a konzumuje menej kvalitnú a jednostrannú stravu. Na trh sa až veľmi často dostáva tovar lákavý, ale nutrične nevhodný sortiment bufetového charakteru. Problémy sú aj v školskom, závodnom stravovaní, ale aj v zariadeniach spoločného stravovania ako takom, pretože klesá jeho kvalita a počet stravníkov.

Základné postupy a opatrenia na zlepšenie značne nepriaznivého zdravotného stavu obyvateľstva SR. Národný program podpory zdravia opakovane aktualizovaný v nadväznosti na programy SZO – „Zdravie pre všetkých do roku 2000“, „Zdravie pre 21. storočie„ - rámcovo rozdelil program do troch základných stratégii:

1/ Stratégia ochrany zdravia

Ide o celospoločensky primárnu starostlivosť o zdravie, do ktorej patrí oblasť plánovania a ochrany životného  a pracovného prostredia, bytová politika, priemyslová výroba, poľnohospodárstvo, doprava a výroba energie. Jej hlavným cieľom je zabezpečovanie takého  socio-ekonomického  vývoja, ktorý chráni a tam, kde je to možné, posilňuje zdravie ľudí a ich pohodu.

2/ Stratégia rozvíjania zdravia

Jej podstata spočíva v dosiahnutí zmeny postojov spoločnosti ako celku i jednotlivcov k vlastnému zdraviu a k faktorom so zdravím súvisiacich (výživa, telesná aktivita, fajčenie, nadužívanie alkoholu a liekov, užívanie drog a ďalšie činitele ohrozujúce zdravie). Súčasťou tejto stratégie je podľa NPPZ tiež zmierňovanie stresových situácii a odstraňovanie resp. minimalizovanie rizikových faktorov a potencovanie pozitívnych vplyvov.

3/ Stratégia zdravotníckej prevencie

V súlade s ňou, ako i trendom vývoja zdravotníckych sústav vyspelých štátov sveta a so stratégiou zdravie pre 21. storočie, zdravotníctvo SR prebudováva sústavu zdravotníckej starostlivosti od proklamovanej prevencie na prevenciu skutočnú, riadne fungujúcu vo všetkých zložkách zdravotníckej starostlivosti.

 

doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

Hlavný hygienik SR

 

Pri výskumoch verejnej mienky, v ktorých sa zisťujú najdôležitejšie hodnoty ľudí, mnoho opýtaných uvádza ako najdôležitejšiu hodnotu zdravie. Hoci táto otázka neodlišuje telesné a duševné zdravie, ľudia kladú do popredia zdravie telesné. Na duševné zdravie, ako súčasť zdravia, bez ktorého nemôže existovať pocit pohody, sa často zabúda.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby. Aj keď slovne význam zdravia uznávame, pre jeho udržanie si, robí väčšina ľudí málo. Nezaslúžene málo pozornosti venujeme pritom najmä udržaniu a zlepšeniu duševnej a sociálnej zložky zdravia a upriamujeme sa len na telesné funkcie.

Duša a telo

Oddelenie tela a duše má hlboké historické a filozofické korene. Posilnilo sa hlavne s lepším vedeckým poznávaním ľudského tela od 17. storočia. Telo sa stalo predmetom vedeckého záujmu, duša bola len predmetom viery a cirkvi. O vplyve psychiky na telesné zdravie sa však zbierali pozorovania, ktoré ukazovali na jej dôležitú úlohu. Už v 19. storočí sa vo vojnách pozorovalo, že ak sa armáde darí a víťazne postupuje, rany vojakov sa hoja rýchlejšie a s menšími komplikáciami ako v obdobiach, keď prehráva a ustupuje. V záťažových extrémnych situáciách, napríklad pri polárnych expedíciách, dosahujú úspechy často psychicky najodolnejší, a nie tí, čo sú najlepšie telesne pripravení.

Moderná medicína 20. storočia sa snažila objasniť mnohé pozorovania, ktoré ukazovali, že psychologické faktory významne ovplyvňujú vznik a priebeh telesných ochorení. Pri niektorých ochoreniach sa tento vzťah pozoroval častejšie, ako pri iných. Tieto ochorenia sa označili ako psychosomatické. Začali sa hľadať súvislosti medzi osobnosťou jednotlivcov, druhmi psychických záťaží, sociálnymi podmienkami a ochorením, ktoré vzniklo. Bádatelia sa snažili objasniť rizikové faktory, ktoré sa okrem genetických základov a biologických faktorov uplatňujú pri priebehu telesných ochorení. Objasnenie podstaty stresu viedlo k poznaniu zákonitostí, prostredníctvom ktorých náhle psychické traumy, ale aj dlhotrvajúce záťaže menšej citovej intenzity ovplyvňujú systémy žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém a v konečnom dôsledku také komplexné systémy, ako je srdcovocievny systém, látková premena  v organizme či jeho obranyschopnosť. Existujú záťaže, ktoré sú univerzálne a vyvolávajú negatívne reakcie organizmu u každého (napríklad neprimeraný hluk). Počas vývoja, najmä v detstve, však získavame aj individuálnu citlivosť alebo, naopak, odolnosť voči psychickým záťažiam, a táto  individuálna zraniteľnosť, spolu s vrodenými biologickými faktormi a faktormi prostredia, rozhoduje neskôr o forme a stupni ohrozenia zdravia či vzniku ochorenia.

Duševné vplyvy a telesné ochorenia

Pri bádaní po rizikových faktoroch rôznych ochorení sa postupne objasnil vplyv životného štýlu, stravovacích návykov, pracovného zaťaženia a telesnej aktivity. Zistil sa však aj významný vplyv nálady, postojov, prístupu k ochoreniu, ale aj k iným ľuďom na priebeh akútnych, ale najmä chronických ochorení. Strach, smútok, bezmocnosť, beznádej, poddanie sa ochoreniu jeho priebeh zhoršujú, zatiaľ čo odvaha, odhodlanie, nádej, zmysel pre humor, snaha o hľadanie a naplnenie zmyslu života aj v tých najťažších chvíľach, aktivita a pocit vlastnej zodpovednosti za liečbu, majú priaznivý vplyv.

Okrem toho sa zistilo, že na priaznivý priebeh ochorenia má veľký vplyv vzťah lekára a pacienta, dôvera pacienta v celý liečebný tím a liečbu. Nielen pri liečbe duševných, ale aj pri liečbe telesných ochorení sa ukázalo, že je veľmi dôležité zaoberať sa duševnými problémami chorého, pátrať po konfliktoch, ktoré prežíva v osobnom živote, záťažiach v práci či v iných oblastiach života. Moderný človek si svoje pocity často neuvedomuje, hanbí sa za ich prejavy nielen pred inými, ale aj pred sebou samým. Psychické trápenia prežíva potom prostredníctvom telesných pocitov, s ktorými prichádza za lekárom. Rôzne výskumy v zahraničí i na Slovensku ukazujú, že asi za 50 percentami návštev u všeobecných lekárov sú duševné problémy. Chorý si spojitosť konfliktov s telesným stavom často neuvedomuje a ak lekár po nich  nepátra, ostáva ich vzájomný vzťah skrytý a liečba telesných príznakov je neúspešná.

Dnes vieme, že psychika ovplyvňuje všetky telesné ochorenia. Veľký význam má najmä pri srdcovocievnych ochoreniach (ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, vysoký krvný tlak), ochoreniach tráviaceho traktu (vredová choroba, chronický zápal hrubého čreva), cukrovke, alergických ochoreniach, ale aj pri nádorových ochoreniach. Aj za mnohými telesnými ťažkosťami, kde sa nezistí žiadny chorobný nález, sú  však obyčajne psychické problémy. Patria sem bolesti hlavy, chrbta, závraty, únava, bolesti na hrudníku, bolesti tráviaceho traktu, hnačky alebo zápchy, poruchy spánku.

Spoznaním príčiny ťažkostí a ich odstránením, alebo aspoň snahou ju riešiť, sa zlepšujú aj telesné ťažkosti. Zo skúseností vieme, že aj psychický oddych alebo cielené metódy, ktoré ho navodzujú (relaxačné metódy), pozitívne ovplyvnia telesné ťažkosti aj priebeh ochorení.

Telesné ochorenia a psychické poruchy

Nielen psychika však ovplyvňuje telesné ochorenia. Platí to aj naopak – pri telesných ochoreniach reagujú ľudia príznakmi psychických porúch a niekedy sa dokonca vyvinú závažné psychické ochorenia, najčastejšie depresia a úzkostné stavy. Ľudia nimi reagujú nielen na pocit ohrozenia pri ochorení, ale aj na ťažkosti a bolesti, ktoré so sebou prináša liečba.

Závažné telesné ochorenie ovplyvňuje celý život človeka, jeho vzťahy k najbližším, k priateľom, ku kolegom. Niekto reaguje strachom, smútkom, beznádejou, iný hnevom, podráždením, hádavosťou. Ochorenie prináša pocit straty kontroly nad sebou, nad vlastným telom. Časté sú pocity nespravodlivosti, strach zo samoty, z opustenia blízkymi. Avšak zo strachu, aby chorý neublížil svojim blízkym, o týchto pocitoch nehovorí, a tie sa potom ešte prehlbujú.

Depresia vzniká najčastejšie na začiatku ochorenia, ale aj pri nežiaducich účinkoch  liečby, sklamaní z pomalého uzdravovania, prípadne pri neúspechu liečenia alebo po návrate ochorenia. Depresia sa prejavuje klasickými príznakmi – smútkom, poruchami spánku, prehĺbenými obavami o svoj zdravotný stav, niekedy aj neopodstatneným strachom zo smrti, pocitmi napätia, nervozitou, neschopnosťou uvoľniť sa, únavou, stratou záujmov, stratou sebavedomia, chorý akoby videl všetko cez čierne okuliare, nevidí pred sebou žiadnu perspektívu, cíti sa bezmocný, bez nádeje na vyliečenie, uvažuje aj o samovražde.

Výskumy dnes ukazujú, že mnohí ľudia, ktorí ochoreli na závažné telesné ochorenie, prežili predtým závažnú záťažovú situáciu, na ktorú reagovali depresiou. Tá však zostala nerozpoznaná a neliečená. Dokázalo sa to pri infarkte srdcového svalu, pri mozgových infarktoch, pri rakovine, cukrovke. Výskumy chorých na tieto telesné ochorenia však ukazujú aj iné – na priebeh ochorení má pozitívny vplyv liečba depresie – či už psychoterapeuticky, alebo aj liekmi. Výsledky výskumov potvrdzujú, že užívanie antidepresívnych liekov po infarkte srdcového svalu znižuje úmrtnosť a zmenšuje pravdepodobnosť nového infarktu.

Ako zabrániť rozvoju psychických komplikácií pri telesných ochoreniach? So svojimi obavami sa treba zdôveriť svojmu okoliu, blízkym. Netreba mať obavy, že ich tým zaťažíme- naopak, aj im sa uľaví. Od lekára treba žiadať dôkladné informácie o ochorení,  o možnostiach jeho liečby. Treba sa  opýtať na všetko, čím nie sme si istí. Chorobu treba prijať ako fakt a prispôsobiť svoje výkony možnostiam, ktoré ostali zachované. Ochorenie je často aj správou pre nás, že s nami  niečo nie je v poriadku, je varovaním, že náš citový  a psychosociálny život nie je v poriadku. Zastavme sa, hľadajme príčiny, zamyslíme sa nad našimi životnými hodnotami. Oplatí sa to, ako sa hnať dopredu alebo skrývať svoje ochorenie.

doc. MUDr. Alojz Rakús, PhD.
dekan Slovenskej zdravotníckej univerzity
prednosta psychiatrickej kliniky SZU FNsP Ružinov v Bratislave

 

Kúpeľný areál Sanatórií Klimkovice sa nachádza v lesnatej krajine na úpätí Nízkeho Jeseníka , v krásnej prírodnej scenérií s výhľadom na panorámu Beskýd. Vyhľadávaným pre kúpeľných hostí je predovšetkým kvôli liečebným kúpeľom v tunajšej jodobrómovej vode, ktorá má  všestranné liečivé účinky na ľudský organizmus – napomáha pri liečbe.

Sanatória Klimkovice sú kúpele s vynikajúcou úrovňou liečby, ktorej základom je mimoriadny prírodný liečebný zdroj – treťohorná, vysoko koncentrovaná jodobrómová solanka. Špecialisti v Sanatóriách Klimkovice majú vynikajúce výsledky a bohaté skúsenosti s liečbou pohybového ústrojenstva, neurologických, gynekologických a cievnych ochorení.

Jedinečná poloha a unikátny liečivý zdroj robí zo Sanatórií Klimkovice neobyčajné miesto, kde môžete znovu nájsť zdravie, pokoj, harmóniu a radosť zo života.

Jodobrómová voda, tzv.solanka je unikátna prírodná liečivá minerálna voda, pôvodom morská voda z obdobia treťohorného vrásnenia. Je silno mineralizovaná a vyznačuje sa neobyčajne silnou koncentráciou jódu. Obsah jódu v priemere 900-krát prevyšuje bežnú morskú vodu a obsah ostatných minerálnych látok je takmer dvojnásobný. Vysokú hodnotu vykazuje obsah brómu v solanke a pre liečivý účinok má význam tiež celkový obsah iontov a stupeň kyslosti (pH faktor). Výskyt zdrojov fosílnych vôd je spojený s oblasťami uholných ložísk Ostravska, v ich piesočnatých slojoch, vytvorených búrlivým pohybom zemských vrstiev, bola zakonzervovaná voda pravekého mora, ktoré sa tu vyskytovalo pred 6,5 až 11 miliónmi rokov. Vzácnosť týchto zdrojov je umocnená ich obmedzenosťou a vyčerpateľnosťou.

Účinky jodobrómovej terapie

Jód je prvok dôležitý pre činnosť hormónov štítnej žľazy, ktoré majú schopnosť ovplyvňovať metabolizmus tukov, bielkovín a glycidov. Vplyvom jódu dochádza k zvýšenému spaľovaniu a ak sa nezvýši príjem potravín, klesá telesná hmotnosť. Výrazný je priamy vplyv na cievy , ktorého výsledkom je významný pokles krvného tlaku, nezanedbateľným efektom jódovej terapie je posilnenie imunity. Vdychovaním jódových par sa zlepšujú dýchacie problémy astmatikov a uplatňuje sa hojivý i preventívny účinok na dýchacie cesty. Jódové kúpele sa využívajú k liečbe chronického kĺbového reumatizmu, dny, neuralgií, chudokrvnosti, kožných ochorení, k problémom s krvným tlakom a ženských chorôb , a tiež k rekonvalescencii po operáciách a vyčerpávajúcich chorobách. Hojivý účinok jodobrómovej vody sa osvedčujú tiež pri liečbe popálenín a kožných defektov.

Ovzdušie pri kúpeľoch je porovnateľné s prímorskou klímou, s priamym efektom v podobe ľahšieho dýchania. Inhaláciou solanky pomocou rozprašovačov alebo inhalovanie jemne rozptýlenej hmly v inhalátoroch sa liečia chronické katari priedušiek a hrtanu. Kloktaním možno liečiť angínu a zápal nosohltanu.

Jozef Martiš