Medzi masívom Vysokých a Nízkych Tatier, pri ceste z Tatranskej Štrby do Popradu, na južných svahoch pod úpätím Vysokých Tatier, ležia v nadmorskej výške 816 m známe klimatické kúpele pre malé i školopovinné deti – Lučivná. Štíty Vysokých Tatier im tvoria ochrannú hradbu pred severným vetrom a panoramatický obraz veľhôr, ktorý sa naskytne pri pohľade z areálu, vytvára neopakovateľnú prírodnú scenériu.

Areál kúpeľov, oddelený od okolitého sveta, je situovaný do prírodného prostredia lesoparku s ihličnatými stromami s rozlohou 30 ha. Obec toho istého mena je vzdialená 2 km, do najbližšieho mesta Svit je to 5 km.

Z histórie kúpeľov

Lučivnú, ako malé prírodné podtatranské klimatické kúpele, založil v rokoch 1866 -1872 gróf Donáth Várady-Szakmáry, keď dal v blízkosti dediny postaviť drevený hotel a les okolo neho upravil na park. V roku 1885 boli kúpele zaradené medzi liečebné. Od roku 1926 Lučivná slúžila ako ozdravovňa tuberkulóznych matiek a detí. Až v roku 1937 sa tu začal budovať ústav pavilónového typu aj so štátnou školou pre telesne slabé deti. Po druhej svetovej vojne sa kúpele dobudovali na modernú liečebňu detskej tuberkulózy, neskôr boli účinným pomocníkom pri liečbe nešpecifických chorôb dýchacích ciest, astmy a niektorých alergických ochorení detí. Od roku 1995 pôsobili ako neštátne zdravotnícke zariadenie na poskytovanie komplexnej kúpeľnej starostlivosti. Postupne však upadali a pred rokom sa v Lučivnej celkom prestali liečiť deti a jej objekty sa dostali na predaj...

Nová nádej pre Lučivnú

Kúpele však mali šťastie. Nové vedenie nezmenilo poslanie areálu, nechalo ho pre deti. Hneď sa pustilo do rozsiahlej rekonštrukcie liečebných domov, rehabilitácie, stravovacej prevádzky, školského objektu i celého vonkajšieho areálu. Po necelom roku, koncom júna 2008, nové vedenie pozvalo spolupracovníkov, ale i regionálnych pracovníkov zdravotných poisťovní na slávnostné znovuotvorenie Tatranských kúpeľov Lučivná, aby na vlastnej koži vyskúšali úroveň a kvalitu objektov, pripravených pre choré deti. Tešili sa všetci. Aj zamestnanci poisťovní si pochvaľovali, že kúpele sú dobre pripravené a moderne vybavené pre liečenie chorých detí. „Najvyšší čas, že opäť budú fungovať,“ hovorili si. „O liečbu detí s nešpecifickými chorobami dýchacích ciest a niektorými alergickými ochoreniami majú lekári i rodičia mimoriadne veľký záujem. Kapacita kúpeľov 208 lôžok sa určite naplní.“ Už začiatkom prázdnin zaplnili areál prvé deti.

Tatranské kúpele patria do katastra obce Lučivná. Starosta obce Stanislav Gavalier je spokojný, že sa kúpele opäť podarilo sprevádzkovať. „Veľmi by ma mrzelo, keby kúpele ďalej chátrali, alebo by nebodaj zanikli. Verím, že sa opäť naplno rozbehnú, som pripravený naďalej pomáhať, ak bude treba. Je to i v záujme našej obce, aby prosperovali, navyše, medzi osemdesiatkou zamestnancov našlo opäť prácu aj veľa našich obyvateľov...“ Aj druhá strana, vedenie kúpeľov, je mimoriadne spokojná s partnerstvom, ktoré sa utvorilo pri obnove kúpeľov: „Bez ochoty pána starostu pomôcť nám, by všetko trvalo oveľa dlhšie,“ priznáva za predstavenstvo spoločnosti Ing. Rastislav Bilas.

Zrekonštruovaná bola väčšina objektov areálu. Mnohé sú od základu zmodernizované a dostali aj novú náplň. Napríklad nízka budova starej telocvične dnes skrýva bazén, vitálny svet a sauny s nadštandardným vybavením a v podkroví okrem odpočivárne sú škótske streky a miesta na masáž a podávanie bahenných obkladov. Na novej streche pribudli solárne panely, ktoré pomôžu ekonomickejšie prevádzkovať toto balneocentrum.

V objekte, ktorý slúžil predtým ako garáže, sa vytvorilo nadštandardné ubytovanie pre matky s deťmi. Jeho súčasťou je aj herňa, kuchynka a terasa. Deti predškolského veku budú mať svoj osobitný režim, ba aj jedáleň a časť detského ihriska...

Hydrokinezioterapia je pohybová liečba vo vode. Je známe, že pohybom vo vode sa dá zlepšiť psychický i fyzický stav človeka. Aj to, že cieleným pohybom dokážu skúsení terapeuti pomôcť chorým ľuďom v každom veku zmierniť bolesti a dôsledky ochorenia, zlepšiť kondíciu. Na rozdiel od vyspelého sveta však nevyužívame túto overenú skúsenosť dostatočne. Našťastie, oázami preventívneho i liečebného pohybu vo vode sú naše kúpele, ktoré obvykle majú rehabilitačné bazény. Dlhoročného priekopníka hydrokinezioterapie prof. MUDr. Juraja Čelka, CSc., ktorý sa venuje liečbe chrbtice a pohybového ústrojenstva, sme požiadali, aby našim čitateľom predstavil možnosti tejto prirodzenej a veľmi účinnej terapie.

Hydrokinezioterapia ako metóda i názov má americký pôvod. Charles L. Lowman z Los Angeles počas návštevy Chicaga v roku 1924 videl v Spauldingovej škole pre choré deti cvičiť niekoľko z nich v drevenej nádrži. Po návrate do Kalifornie premenil rybník na dva liečebné bazény a popísal ich využitie v liečbe paralýzy. Hlavnou indikáciou cvičenia vo vode v uvedenom období bola svalová slabosť takého stupňa, že pohyb na suchu bol obtiažny, pritom však bol u chorých reálny predpoklad, že vôľovým pohybom je možné zvýšiť svalovú silu. Najčastejšie sa takýto stav vyskytoval u detskej obrny.

Z histórie liečby vo vode u nás

Vztlak vody príjemne nadľahčuje, záťaž na kolenné kĺby u stojaceho človeka s hmotnosťou 80 kg ponorenom po krk je len sedem kilogramov. Pohyb, ktorý je na suchu bolestivý alebo namáhavý, sa dá vo vode vykonať bezbolestne a nenásilne, navyše človek sa vo vode nemusí obávať pádu. Z uvedených dôvodov je voda ideálnym médiom pre reedukáciu chôdze. V tejto oblasti majú kúpele bohatú tradíciu, pretože využívali pohybovúliečbu vo vode v čase, keď ešte nikto netušil, že to raz niekto v Amerike objaví.

Roku 1580 bola v Olomouci vytlačená „Kniha o Vodách Hojitelných neb Teplicech Moravských“, ktorej autorom bol hlavný lekár Moravského markgrófstva a balneológ svetovej povesti Tomáš Jordan z Klausenburgu. V knihe, okrem iného, podrobne opisuje pohybovú liečbu v termálnom bazéne v Trenčianskych Tepliciach, kde „zkontraktělí, pokud v Vodě jsou zdá se jim, že výborně rameny hýbati, a majíc z počátku pomoc od jiných, také choditi mohú, tak jako by se znovu kráčeti a prsty držeti učili: tím spuosobem pomalu klobům prvotní hejbání v zvyk uhodí“.

Nebráňme sa, sme homo aquaticus!

Nedá sa však povedať, že pohybovú liečbu vo vode objavili v našich kúpeľoch, pretože cvičenie vo vode pri paralýze odporúčal už Aurelianus.

Tekuté prostredie je ochranným médiom pre človeka už v embryonálnom období. Jeho fyzikálne účinky ovplyvňujú takmer všetky systémy organizmu, liečebné sú nesporné (i keď doteraz málo prebádané), rovnako sú priaznivé aj psychické účinky. Po pohybovej aktivite vo vode sa dostavujú krátkodobé psychické účinky, ku ktorým patrí zníženie tenzie, depresie, hnevu a pocit zvýšenia sily. Pre fyziologicky blízky vzťah človeka k vode použil francúzsky lekár Michel Odent výstižný názov homo aquaticus.

Spontánna aktivita vo vode je príjemná i pacientom, ktorí majú k cvičeniu na suchu negatívny postoj. Vodné prostredie je milosrdnejšie k ľuďom s deformáciami, amputáciou, svalovým oslabením, obezitou a pod. V žiadnom inom prostredí nemôže byť človek s vážnym postihnutím pohybového ústrojenstva úplne nezávislý, bez akýchkoľvek pomôcok. Pohyb vo vode vytvára ilúziu pocitu sily a slobody, pacienti sa nemusia obávať pádu alebo zranenia. Liečebná rehabilitácia vo vode je zábavnejšia, čo zvyšuje motiváciu.

Možnosti kúpeľov pri využívaní hydrokinezioterapie

Odporom vody sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny, pričom sa harmonicky rozvíja funkcia statická i dynamická. Pri cvičení vo vode nedochádza ku krajným polohám kĺbových plôch následkom švihového pohybu, pretože odpor vody narastá s rýchlosťou pohybu. Preto i aerobic vo vode je bezpečný, u ľudí s nedostatočným svalovým korzetom nie je riziko vzniku kĺbových blokád. Vo vode sa ľahšie dosiahne svalové uvoľnenie, čo zlepšuje schopnosť opakovať maximálne svalové napätie.

Na druhej strane je vo vode väčšie riziko nesprávne vykonaného pohybu, ako pri cvičení na suchu. Nácviku jednotlivých prvkov pohybu sa preto venuje zvýšená pozornosť, dôraz sa kladie na správnu východiskovú polohu a fixáciu. Vždy sa má zabezpečiť, aby necvičiaca časť tela bola stabilizovaná. Na fixáciu sa používajú rôzne pomôcky, alebo ju zabezpečuje fyzioterapeut. V našich podmienkach sa pohybová liečba vo vode rozvíjala najmä v kúpeľoch, v Trenčianskych Tepliciach vzniklo školiace centrum Slovenskej zdravotníckej univerzity pre výučbu lekárov a fyzioterapeutov.

V jednotlivých kúpeľných zariadeniach sa využívajú metódy a techniky v súlade s ich indikačným zameraním. Príčinou zaostávania našich nemocníc je nedostatok bazénov vhodných pre cvičenie, tento stav sa v poslednom období mierne zlepšil.

Najčastejšie sa cvičenie vo vode aplikuje pri chorobách pohybového ústrojenstva, stavov po úrazoch, ortopedických operáciách a neurologických ochoreniach.

Pohyb vo vode lieči choré deti

Široké využitie poskytuje cvičenie vo vode aj deťom. I keď metodiky používané pri pohybovej aktivite vo vode u detí sú rovnaké ako u dospelých, detský vek vyžaduje nielen ich modifikáciu, ale aj špecifický prístup fyzioterapeuta. Veľmi dobré výsledky sú u detí s detskou mozgovou obrnou, ktoré začínajú cvičiť spolu s rodičmi. Ďalšou závažnou chorobou detí je obštrukčná choroba pľúc a astma, ktorá negatívne ovplyvňuje nielen kondíciu, ale i sebadôveru. Hydrostatický tlak pôsobiaci na hrudník posilňuje nádychové svalstvo a uľahčuje výdych. Dýchacie cviky v bazéne sa môžu vykonávať i formou rôznych hier, napríklad vytváraním bubliniek, fúkaním do pingpongovej loptičky a pod...

Problematika bezbariérového sprístupnenia kúpeľných zariadení je multilaterálny problém. Dotýka sa nielen pracovníkov vstupujúcich do stavebného procesu, ale aj samotných investorov, manažérov a patrične vyškoleného personálu. Všetci zúčastnení sa musia oboznámiť s nárokmi zdravotne postihnutých osôb v závislosti od druhu ich postihnutia. Je veľmi ťažké skĺbiť nároky všetkých, a preto je vhodné, keď sa každý investičný zámer prekonzultuje s odborníkmi na bezbariérové navrhovanie. Takéto konzultácie poskytuje aj Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania - CEDA pri Fakulte architektúry STU. Záujemcom sa snažíme vysvetliť, že prístupnosť sa musí riešiť komplexne. Nestačí totiž, aby sa bezbariérovo riešili iba budovy na ubytovanie a vstup do kúpeľných objektov. Bezbariérovo riešené musia byť v celom rozsahu, vrátane ich vonkajšieho okolia, parkovania, k dispozícii musí byť bezbariérová mestská hromadná doprava, prípadne kyvadlová doprava od najbližšej železničnej alebo autobusovej stanice. Vo všeobecnosti platí: všetky ponúkané služby musia byť prístupné pre všetkých.

Trendom sú bezbariérovo prístupné bazény

Bazény patria k typickým prvkom kúpeľného zariadenia. Navštevujú ich aj zdravotne postihnutí ľudia, ktorí sa často vyznačujú úžasnou vôľou, cieľavedomosťou a morálnou silou, s akou sa dokážu vyrovnávať so svojím hendikepom.

Bazény majú blahodarný vplyv na ich psychiku, posilňujú ich fyzickú kondíciu a plávanie v rámci rehabilitácie urýchľuje liečebný proces. Je preto na mieste, že pri navrhovaní priestorov s bazénmi sa musí počítať s návštevou rôznych užívateľov, ktorí majú rôznorodé nároky.

Vstupné a komunikačné priestory

Vstup do novonavrhovaného zariadenia s bazénmi musí byť situovaný na úrovni terénu. Pokiaľ je pred vstupom nevyhnutný sklon terénu, musí byť mierny, avšak pred vstupnými dverami vždy musí byť zachovaná voľná vodorovná plocha s rozmermi minimálne 150 x 150 cm. Pri rekonštrukciách sa výškový rozdiel medzi vstupom a terénom prekonáva buď pomocou správne nadimenzovanej rampy alebo pomocou zdvíhacej plošiny. Vo vstupnom priestore, ako aj v celom objekte musí byť vytvorený ucelený informačný systém pre zrakovo a sluchovo postihnuté osoby (vodiace línie a varovné pásy, reliéfne plániky zariadenia, indukčná slučka kvôli komunikácii so sluchovo postihnutou osobou...). Recepčný pult musí mať maximálnu výšku 80 cm od podlahy, aby bolo možné komunikovať s osobou sediacou na vozíku.

Chodbové priestory v rámci zariadenia majú byť dostatočne široké a bezprahové dvere by nemali byť užšie ako 90 cm. Jednotlivé podlažia musia byť prepojené bezbariérovým výťahom. Na stenách komunikačných priestorov nesmú byť zavesené vytŕčajúce predmety, ktoré by mohli ohroziť pohyb nevidiacich osôb.

Priestory šatní a hygieny

V novonavrhovaných objektoch zariadení s bazénmi je vhodné vytvoriť osobitné (samostatné) priestory šatní a hygieny pre zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa situujú na tom istom podlaží ako bazény. Pokiaľ však nie je možné pri rekonštrukcii navrhnúť osobitné priestory šatní a hygieny, musí byť v existujúcich šatniach vytvorená možnosť manévrovania s vozíkom, možnosť intimity pri prezliekaní a sprchovaní, napríklad formou zväčšenej prezliekacej kabíny alebo špeciálnej kabíny (určenej na prezliekanie a hygienu) a v priestoroch spŕch formou zväčšeného uzatvárateľného sprchovacieho kúta (s rozmerom minimálne 140 x 140 cm). K dispozícii musí byť aj bezbariérová toaleta. Špeciálna kabína pre zdravotne postihnuté osoby musí byť vybavená podjazdným umývadlom so zrkadlom, ktoré siaha až po okraj umývadla, bezbariérovou toaletou so sklopnými držadlami a sprchovacím kútom s pevne zabudovanými držadlami a sklopným sedadlom. Na prezliekanie priamo v kabíne slúži lavica s pôdorysnými rozmermi minimálne 50 x 180 cm, pretože mnoho telesne postihnutých osôb sa prezlieka v ležiacej polohe. Háky na zavesenie šatstva a uterákov musia byť osadené vo výške maximálne 140 cm od podlahy. V blízkosti kabíny sa situujú zväčšené šatňové skrinky, prípadne sušiče vlasov, ktoré by mali byť výškovo nastaviteľné a zrkadlá pri nich musia byť osadené v takej výške, aby sa v nich videla aj sediaca osoba.

Dvere do uzavretých bezbariérových priestorov prezliekacích kabín, hygienických kabín alebo na toalety sa musia otvárať vždy smerom von z priestoru a v týchto priestoroch by malo byť k dispozícii zariadenie núdzového volania, napojené na miestnosť prvej pomoci.

Na severovýchode Slovenska, na úpätí Belianskych Tatier v nadmorskej výške 760 m, sa nachádza Sanatórium Tatranská Kotlina n. o., Je ukryté medzi stromami pri ceste z Vysokých Tatier a Spišskej Belej smerom k hraniciam s Poľskom.

Napriek nízkej nadmorskej výške má tunajšia klíma vysokohorský charakter a územie Tatranskej Kotliny aj štatút klimatických kúpeľov. Sanatórium zabezpečuje ústavnú a kúpeľnú starostlivosť pre klientov všetkých zdravotných poisťovní. Okrem toho, moderne vedené hotelové centrum poskytuje aj dovolenkové a relaxačné pobyty pre jednotlivcov i firmy a mnohé iné zaujímavé doplnkové služby.

Sanatórium Tatranská Kotlina – odborný liečebný ústav respiračných chorôb a klimatické kúpele - vzniklo ako nezisková organizácia v roku 2003. (Predtým tu bolo známe zdravotnícke zariadenie OLÚRCH Tatranská Kotlina). Poskytuje zdravotnú starostlivosť ako špecializovaná nemocnica – odborný liečebný ústav, aj ako prírodné klimatické kúpele. Preto hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, chronická obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické. Vďaka pomerne nízkej nadmorskej výške môžu toto prostredie (na rozdiel od vysokohorského) využívať aj ľudia, ktorí okrem dýchacích ťažkostí majú aj srdcovo-cievne ochorenia.

Moderné laboratórium

Na precíznu diagnostiku má sanatórium hádam najkomplexnejšie vybavené stredisko a laboratórium v oblasti Vysokých Tatier (RTG funkčného vyšetrenia pľúc a srdca, biochemického, hematologického, mikrobiologického, alergologického a imunologického vyšetrenia na jednom mieste). Popri modernej klimatickej liečbe je pridanou hodnotou aj pravidelný pobyt pacientov v blízkej Belianskej jaskyni. Pri vstupnej prehliadke lekár na základe vyšetrení stanoví liečbu a frekvenciu jednotlivých procedúr, ako sú inhalácie, oxygenoterapia, magnetoterapia, termoterapia, rehabilitačná liečba (fyzikálna terapia, vodoliečba, liečebný telocvik), aktívny pobyt v lesoparku areálu a dychové cvičenie v jaskyni. „Prínosom pre pacientov je i novinka v terapii sennej nádchy - Rhinolight. Ide o klinicky overenú metódu - fotoliečbu sliznice nosa pomocou svetla špeciálneho zloženia. Aplikuje sa pár minút každý druhý deň a s touto terapiou máme vynikajúce výsledky,“ upozorňuje ma na nenápadný prístroj Ing. Ján Hurajt, vedúci laboratória...