Herľany
Tak sa už v 18. storočí z Herlian stalo známe kúpeľné miesto - v rokoch 1780 až 1790 tu vyrástli kúpeľné budovy, v ktorých bolo 112 izieb. Sláva kúpeľov s 25 kamennými vaňami prekročila aj hranice Rakúsko - Uhorska, veď tunajšia liečivá voda pozitívne vplývala na choroby žalúdočné, cievne, črevné, ženské i srdcové. Tradičné miesto letného pobytu východoslovenskej šľachty sa tak stalo aj obľúbeným kúpeľným strediskom s viacerými kúpeľnými domami.
Koncom 60. rokov 19. storočia, keď štyri liečivé pramene začali strácať vodu a ich kapacita nestačila požiadavkám početných hostí, majitelia kúpeľov Andrášiovci rozhodli, že treba vyvŕtať artézsku studňu, ktorá by tieto starosti odstránila. Oslovili bratislavského rodáka, banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, a v roku 1870 sa navŕtala studňa hlboká 111 metrov, 16. augusta 1872 to bolo už 172 metrov, keď voda vytryskla do výšky 4 až 5 metrov. Prehlbovania vrtu 4. júla 1873 dosiahlo hĺbku 275 metrov, keď prudká erupcia rozmetala vrtnú vežu a vodný stĺp gejzíru vytryskol do výšky 20 metrov. V októbri 1874, keď hĺbka vrtu dosiahla 330 metrov, stĺp striekajúcej vody dosiahol výšku 112 metrov a striekal bez prestávky 10 dní! Kúpele si získali ešte väčšiu obľubu medzi košickou šľachtou, navštevovali ich aj obyvatelia Pešti, Miškolca, Debrecína, lebo gejzír bol veľkou atrakciou. Erupčné intervaly boli najprv 8- 9-hodinové, neskôr sa predĺžili na 18-20 hodín a dnes sa interval nedá tak ľahko presne určiť.
Voda strieka do výšky 15 metrov asi 30 minút a jej akoby alabastrový stĺp okolo šíri charakteristickú petrolejovú vôňu. Za vyše 120 rokov vraj prameň striekal už vyše 40-tisíckrát. Treba povedať, že v rokoch najväčšej slávy boli Herľany európskou raritou, liečebným i spoločenským strediskom a v letnej sezóne mali až 500 lôžok. Prameň sa využíval na pitnú, ale aj vaňovú liečbu, pre ktorú sa voda ohrievala. Od roku 1908 do 1. svetovej vojny patrili Herľany do I. kategórie kúpeľov, akými boli Piešťany či Karlove Vary. Návštevnosť bola taká vysoká, že z Košíc do Herlian premávali omnibusy, upravené vozy ťahané koňmi a fiakre - konské taxíky. Kúpeľný charakter stratili po II. svetovej vojne. Neobnovili sa poškodené budovy a bývalú noblesu v rokoch 1950–1955 vystriedalo reštauračné a ubytovacie zariadenie Krajského národného výboru Košice, v rokoch 1956–1968 odborárske rekreačné stredisko a do roku 1983 sa tu zahraniční študenti učili po slovensky.
Herľany sú pritom stále známym víkendovým cieľom Košičanov. Príťažlivá je nielen chránená kultúrna pamiatka – gejzír, ale tiež tri pramene minerálnej vody a stopy po atmosfére niekdajších kúpeľov. Na internete si na ňu spomína František Kajňák: „Z mojej rodnej obce Kecerovský Lipovec sme ako žiaci obecnej školy chodievali pravidelne pred koncom školského roku na celodenný výlet do Herlian vzdialených necelých 7 km. Ako deti, z ktorých väčšina nevidela mesto, sme obdivovali poschodové kúpeľné a ubytovacie domy, penzióny, vily, postavené azda ešte za Rakúsko–Uhorska. Vily známe ako Makovica a Gejzír zbúrali po II. svetovej vojne, podobne ako kúpeľný dom s vaňovými kúpeľmi, využívajúcimi odchytanú gejzírovú liečebnú vodu. Na okraji kúpeľného areálu je prameň minerálnej vody, z ktorého sa občania okolitých obcí sami zásobovali. Dnes sa nemôžu občania v Herľanoch ani kúpať, ani liečiť, ba ani len príjemne tráviť voľný čas, či sa zabaviť.“
Herliansky gejzír je jediným studeným artézskym prameňom v Európe a našou národnou kultúrnou pamiatkou. Hoci postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a jeho sila zmenšuje, stále si zachováva svoju jedinečnosť. Len sa zdá, akoby „ujo Gejza“ (ako gejzír nazvali deti) i s torzom kúpeľov boli počarované. Zopár budov stratených v bývalom veľkom parku plnom množstva cenných drevín, kaplnka... Spolu patria pod správu Technickej univerzity v Košiciach, ktorá sa síce o majetok stará vzorne, lenže to nestačí vzkriesiť slávu kúpeľov s gejzírom. Gejzír je síce na pozemkoch univerzity, ale v intraviláne obce a samotný prameň patrí štátu. A tak darmo vymýšľajú plány predstavitelia obce i univerzity. Žeby „ujovi Gejzovi“ a Herľanom pomohol zázrak?
