Poskytovanie anestézie a resuscitácie, čiže tlmenia bolesti a oživovania, má svoju históriu, ktorá sa dnes prezentuje ako veľmi vážny, nesmierne dôležitý medicínsky odbor anestéziológia a resuscitácia.
Doc. MUDr. Milan Májek, CSc., vedúci Katedry anestéziológie a intenzívnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) a bývalý riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, predchodkyne SZU, sa venuje tomuto odboru už viac ako tri desaťročia. Vynikajúci pedagóg s logickými a presnými štylizáciami, zrozumiteľnou a prístupnou interpretáciou. Konzultácie s ním sa stali pojmom. Svoje vedomosti pretavil do expertných posudkov nielen ako hlavný odborník, ale aj ako súdny znalec. Je hlavným osnovateľom nových koncepcií odboru anestéziológia a intenzívna medicína (1998, 2006). Nekompromisnosť, tvrdý boj s plagiátorstvom, nepodkupnosť, priamočiarosť a svojskosť, to je jeho štýl.
Môžete čitateľom priblížiť minulosť a súčasnosť tohto medicínskeho odboru?
Každý operačný výkon, zásah do ľudského organizmu, znamená pre pacienta bolesť. Preto ľudia už v dávnej minulosti hľadali spôsoby, ako toto utrpenie zmierniť či odstrániť. Ale asi len pred sto rokmi sa začala používať éterová anestézia, pri ktorej sa pacient uspal a prestal trpieť krutými bolesťami. Samozrejme, že technika používania najmä celkovej anestézie sa stále zdokonaľovala. Rozvoj bol charakterizovaný najmä hľadaním tzv. inhalačných anestetík, ktoré sa dostávajú do organizmu dýchacími cestami. Tento „vstup“ sa totiž považuje za veľmi výhodný, nakoľko sa koncentrácie podávaných vdychovaných anestetík môžu rýchlo upravovať, pridať alebo ubrať. Tento vývoj sa delí na niekoľko období, avšak súbežne s ním dochádza k hľadaniu aj ďalších liekov, ktoré zmierňujú bolesť, čiže tlmia činnosť mozgu. Výsledkom je, aby pacient počas operačného zákroku pokojne spal a nevnímal bolesť. Ide o látky, ktoré sa do organizmu zavádzajú intravenózne...
