Artróza je ireverzibilné (nezvratné) poškodenie kĺbu, ktorého častou príčinou je, okrem iného, aj jeho nesprávne, neprimerané až enormné namáhanie. Artróza však môže vzniknúť aj po zraneniach alebo pri vrodených defektoch chrupavky. Artróza vlastne začína zanikaním kĺbovej chrupky. Vzápätí dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom so zničením oblasti kĺbu. Následkami sú potom bolesti a neohybnosť kĺbu, rastúca deformácia a v konečnom štádiu môže kĺb celkom skostnatieť, čiže si vykonávať svoju funkciu.

Pod artrózou sa teda rozumieme ochorenie kĺbovej chrupky. Ochorenie sa spája so zmenou kosti susediacej s chrupkou, čo vlastne spôsobuje bolesti, opuchy, obmedzenie pohybu a deformáciu kĺbov. Preto artrózu považujeme za degeneratívne kĺbové ochorenia. Artrózu sa vyskytuje u všetkých stavovcov, okrem dvoch, nepoznajú ju len netopiere a leňochody. Vyskytovala sa už aj u pravekých zvierat dinosaurov, mamutov, jaskynných medveďov...

Príčina tohto ochorenia ešte nie je dostatočne známa. Vedci sa domnievajú, že je výsledkom viacerých procesov vzájomne na seba napojených: mechanických, biologických, biochemických a enzýmových. Teda všetkého, čo spôsobuje zmenu zloženia samotnej chrupavky. Sem napríklad patria vrodené kĺbové abnormality, genetické poruchy, infekčné, metabolické, endokrinné a neuropatické choroby. Všetko to, čo môže spôsobiť spomínané zmeny na chrupavke, napríklad aj zlomeniny alebo dlhodobé preťažovanie kĺbov v niektorých profesiách ako zlievači, vodiči autobusov, baníci a pod. Treba si uvedomiť, že v prvom rade ide o nepomer medzi záťažou a schopnosťou chrupky niesť záťaž. Toto vlastne spôsobuje postupné zanikanie chrupkového tkaniva. Tento nepomer môže vzniknúť buď dedične podmienenou poruchou chrupky, ako napr. pri artróze medzičlánkových kĺbov prstov rúk, alebo aj chybným zaťažovaním chrupky. Napr. postavenie nôh do X (valgózne postavenie) kolien, alebo len eventuálne vrodené ľahké chybné postavenie bedrových kĺbov, môže tiež viesť k nerovnomernej záťaži, a tým k artróze príslušných kĺbov. Aj poškodenia chrupiek spôsobené dávnejšími úrazmi alebo aj operácie kĺbov môžu spôsobiť artrózu. Pri kĺboch, ktoré musia niesť telesnú hmotnosť, ako kolená, bedrá alebo chrbtica, zohráva dôležitú úlohu aj na nadváha.

Chrupavka sa pri nadmernej (neprirodzenej) záťaži mechanicky odiera, až kým sa „nezoderie“ na kosť. Ako podporná reakcia začína kosť rásť okolo chorého kĺbu a tvorí výbežky, takzvané osteofyty. Tým dochádza k deformáciám a hrčkovitému zhrubnutiu postihnutých kĺbov. Odratý chrupkový a kostný materiál spôsobuje zápal okolitej kĺbovej blany (detritussynovitis). To spôsobuje prehrievanie a červenenie kĺbov. Okrem toho môže vzniknúť kĺbová vodnatieľka. Nazývame sa to aj aktivovaná forma artrózy. Ide vlastne o akúsi prestavbu kĺbu, dochádza ku chorobnému rastu novej kosti, kĺbového puzdra, šľachových úponov, ale aj chrupavky.

Spolu s vekom rastie aj riziko artrózy. Začína sa bez akýchkoľvek príznakov v 2. alebo 4. dekáde ľudského života a nakoniec postihuje skoro všetkých ľudí nad 70 rokov. Zatiaľ čo len 4 % 20-ročných má artrózu. Ženy ňou však bývajú postihované častejšie ako muži.

Typickými symptómami sú bolesti a nehybnosť kĺbov. Tieto bolesti silnejú pri studenom a vlhkom počasí a pri záťaži. Bolestivá je hlavne záťaž, ako chodenie hore a dolu schodmi pri artróze kolenného kĺbu. Naproti tomu je bicyklovanie možné väčšinou bez problémov. Pre artrózu je typická aj takzvaná bolesť v návaloch. To znamená, že po dlhšom odpočinku sú prvé pohyby bolestivé a zlepšujú sa až po niekoľkých metroch. Tým sa artróza odlišuje od zápalových ochorení, ktoré väčšinou vykazujú predovšetkým ranné bolesti. Aj ranná strnulosť kĺbov, ktorá pri zápalových ochoreniach ako aj pri reumatickej artritíde často trvá niekoľko hodín, sa pri artróze objavuje len chvíľu, až kým sa kĺby nerozhýbu. V ďalšom priebehu artrózy dochádza odieraním chrupky k podráždeniam kĺbu spojených s opuchmi a výpotkami, a neskôr aj k deformáciám kĺbov. Zdravie chrupavky vlastne záleží na pumpovaní, čiže stlačení a uvoľnení, keď sa najprv tekutina odstraňuje a potom nasáva a s ňou sa ku chrupavke dostávajú aj výživné látky.

Diagnóza a liečba sa dá väčšinou stanoviť už z chorobopisu a aspektu kĺbov. Určité kĺby bývajú postihnuté artrózou veľmi často:

Polyartróza medzičlánkových kĺbov prstov rúk:

• koncové kĺby prstov (Heberdenova artróza)
• stredné kĺby prstov (Bouchardova artróza)
• sedlovitý kĺb palca (rizartróza)

Endopolyartróza prstov sa často vyskytuje v rodinách, ako znak dedičného zaťaženia. Zatiaľ čo Herberdenova artróza prebieha relatívne bez symptómov, môže rizartróza obmedziť úchopovú funkciu ruky.

Kauzálna liečba, to znamená terapia odstraňujúca príčinu artrózy, zatiaľ neexistuje. Rôzne opatrenia však môžu pri artróze priniesť značnú úľavu od ťažkostí:

• Fyzikálna terapia, rehabilitácia, posilňujúce a naťahovacie cviky, pod dozorom fyzioterapeuta, sú často symptomaticky účinné.
• Kĺbové injekcie s výplachom kĺbu a inštalácia kortizónových preparátov v zápalovej fáze artrózy alebo aplikácia lokálnych anestetík pri terapii proti bolestiam.
• Podávanie hyalurónovej kyseliny do kolenného kĺbu, ktorá pôsobí ako „kĺbový krém“ a niektorým pacientom prináša úľavu na dlhšiu dobu.
• Ortopedická technika (oporná palica, tlmiace opätky, zvýšenie vonkajších resp. vnútorných okrajov topánok).
• Prípravky proti bolesti ako napríklad acylpyrín, ktorý odborníci považujú za liek prvej voľby.
• Prípravky ako doplnky výživy, ktoré sa podieľajú práve na prísune  výživných látok do kĺbu, čím výrazne spomaľujú jeho opotrebovávanie.

Ak pacient dodržuje režim pokoja a pravidelného cvičenia, ak sa vyhýba mäkkým stoličkám, kreslám a spí na tvrdšom matraci, tak najmä u bedrových a kolenných kĺbov sa dokázal stav výrazne zlepšiť až zastaviť. Lebo konečnou terapiou artrózy je často až umelá náhrada kĺbu, čiže totálna endoprotéza. Táto sa najčastejšie robí na bedrovom a zriedkavejšie na kolennom kĺbe. Ak dnes doslova bláznivo holdujeme nejakému adrenalínovému športu, rátajme, že sa dôchodku dožijeme, ale najskôr invalidného. Stačí si však len viac uvedomiť, že všetkého moc škodí. A treba sa o svoje kĺby začať starať už v mladosti.

MUDr. Juraj Čierny