Potraviny sú na jednej strane nevyhnutné pre udržan ie a rozvoj životných funkcií, na strane druhej však predstavujú za určitých okolností potenciálne riziko pre zdravie ľudí. Zdraviu neškodné potraviny definuje zákon NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ako potraviny, ktoré možno v odporúčaných množstvách prijímať denne po celý život bez nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí.
Výživa je faktorom vonkajšieho prostredia, ktorý významnou mierou ovplyvňuje kvalitu života človeka a jeho zdravie. Výživa, a potraviny sú rozsiahlou oblasťou, kde v súčasnosti dochádza k prudkému rozvoju na poli vedeckých objavov, poznatkov a technológií. Výsledkom aplikácie inovácií v potravinárstve sú napríklad funkčné potraviny. Zároveň sa vplyvom globalizácie a umožnením voľného obehu tovaru a služieb zvýšila dostupnosť netradičných komodít potravín.
Nepriaznivé trendy
Dôležitou skutočnosťou sú takisto nepriaznivé trendy v stravovaní, ktoré v mnohých prípadoch dokázateľne vedú k zhoršovaniu zdravotného stavu populácie Európskeho spoločenstva. Dnes je už jednoznačne dokázaný vzťah medzi výživou a niektorými ochoreniami ako obezita, DM 2. typu, osteoporóza, niektoré druhy nádorov, kardiovaskulárne ochorenia. V tomto kontexte sa zvyšuje význam označovania potravín, ako dôležitého nástroja umožňujúceho tzv. informovanú voľbu spotrebiteľa. Konzument, ktorý má možnosť informovanej voľby, môže efektívne ovplyvňovať skladbu potravín vo svojej strave, a tým aktívne pristupovať k upevňovaniu a zlepšovaniu svojho zdravotného stavu. V súčasnosti sa pri označovaní a v reklame potravín v niektorých členských štátoch používa široká škála tvrdení o látkach, ktorých prospešnosť sa nepreukázala alebo o ktorých dosiaľ neexistujú dostatočne jednotné vedecké názory. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby sa pri látkach, o ktorých sa vydávajú tvrdenia, preukázal ich pozitívny výživový alebo fyziologický účinok. Z dôvodu nutnosti používať v označovaní potravín pravdivé a zmysluplné informácie o potravinách a ich vplyve na zdravie na vedeckom podklade a pochopiteľného pre priemerného spotrebiteľa Európske spoločenstvo prijalo nový legislatívny rámec – nariadenie EP a rady o výživov ých a zdravotných tvrdeniach v označovaní potravín.
Výživové tvrdenie
Cieľom nariadenia je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, zabezpečenie presných a dostatočných informácií umožňujúcich informovanú voľbu spotrebiteľa a efektívne fungovanie vnútorného trhu (voľný obeh tovaru). Nariadenie sa vzťahuje na dobrovoľne uvádzané výživové a zdravotné tvrdenia v označovaní, prezentácii a reklame potravín (aj nebalených, určených na zásobovanie zariadení spoločného stravovania) konečnému spotrebiteľovi v komerčnej komunikácii, ďalej na ochranné známky, obchodné značky, reklamné označenie, ktoré sa môžu chápať ako výživové alebo zdravotné tvrdenie ale nevzťahuje sa na negatívne tvrdenia. Nariadenie definuje nasledovné základné pojmy a definície:
Tvrdenie je každé nepovinné oznámenie alebo znázornenie, vrátane obrazového, grafického alebo symbolického v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potravina má osobitné vlastnosti.
Výživové tvrdenie je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potraviny má osobitné pozitívne výživové vlastnosti v dôsledku
- energetickej hodnoty (poskytuje/neposkytuje, i ,h )
- živín alebo iných látok (obsahuje/neobsahuje, i ,h ).
Výživové tvrdenia majú podkategóriu porovnávacích tvrdení, ktoré porovnávajú zloženie potraviny so škálou potravín v rovnakej kategórii, ktorých zloženie neumožňuje použitie tvrdenia (vrátane potravín iných značiek).
Zdravotné tvrdenie je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jej zložkou a zdravím.
Poznáme funkčné zdravotné tvrdenia a tvrdenia o znížení rizika ochorenia a o raste a vývoji detí.
Funkčné tvrdenia opisujú úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji a telesných funkciách, psychické funkcie a funkcie správania, kontrolu telesnej hmotnosti, zníženie pocitu hladu, zvýšenie pocitu sýtosti alebo zníženie dostupnej energie zo stravy.
Tvrdenie o znížení rizika ochorenia je každé zdravotné tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že konzumácia nejakej kategórie potravín, potraviny alebo jednej z jej zložiek vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí.
Pokiaľ ide o všeobecné princípy platné pre tvrdenia , tieto musia spĺňať požiadavky nariadenia, nesmú byť nepravdivé, nejednoznačné, klamlivé, vzbudzovať pochybnosti o bezpečnosti/výživovej adekvátnosti iných potravín, nabádať k nadmernej konzumácii potraviny alebo ju ospravedlňovať, odkazovať na zmeny telesných funkcií, ktoré by mohli vzbudiť strach, tvrdiť, naznačovať, že vyvážená a pestrá strava neposkytuje vo všeobecnosti dostatočné množstvo živín (možné výnimky pri špecifických. podmienkach v členských štátoch), uvádzať zmienku o miere alebo objeme úbytku na hmotnosti, nesmú sa vzťahovať na liečbu. Živina/ iná látka musí byť v pre telo využiteľnej forme, v dostatočnom množstve v bežne konzumovanom množstve potraviny pre daný účinok. Tvrdenia sa vzťahujú na potravinu v konzumnej forme podľa pokynov výrobcu. Musia byť zrozumiteľné pre tzv. priemerného spotrebiteľa, vedecky odôvodnené s prihliadnutím na všetky dostupné vedecké údaje a so zvážením dôkazov.
Nakoľko tvrdenia v označení potravín sú silným propagačným nástrojom a priťahujú spotrebiteľa, vznikol koncept tzv. nutričných profilov. Nutričné profily, ktoré vychádzajú z vedeckých poznatkov o strave, výžive a ich vzťahu k zdraviu, sú kritériom pre možnosť použiť tvrdenia v označovaní potravín a ich účelom je zabránenie zakrývaniu celkovej nutričnej hodnoty potraviny tvrdeniami a teda zabránenie zavádzaniu spotrebiteľa.
Bude vytvorený centrálny register zdravotných a výživových tvrdení prístupný verejnosti.
Zrozumiteľné, presné, pravdivé, spoľahlivé užitočné informácie založené na dostatočných vedeckých dôkazoch významne prispievajú k informovanému výberu spotrebiteľa.
doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH
Hlavný hygienik SR
