Anatómia oka

Oko pozostáva z troch základných vrstiev.  Vonkajšiu vrstvu tvorí  vlastný   väzivový  obal , tvorený zo 4/5   nepriehľadnou sklérou (očné bielko) a prednú časť - 1/5 plochy   tvorí priehľadná rohovka, ktorá  je sem vsadená ako hodinové sklíčko.  Zadná časť mihalnice je krytá spojovkou, ktorá vpredu prechádza na očný bulbus a siaha po rohovku. Na skléru sa upína 6 okohybných svalov, ktoré zabezpečujú pohyblivosť oka, rohovka plní predovšetkým optickú funkciu. Cievnatka (uvea) je strednou vrstvou oka, ktorú tvoria predovšetkým cievy  a pozostáva z troch častí- prednej dúhovky , ktorá je viditeľná spredu a má v strede otvor- zrenicu. Ďalším pokračovaním  uvey je vráskovcové teleso  (slúži   na tvorbu komorového moku   a akomodáciu)  a napokon treťou časťou je bohato prekrvená cievovka, zapezpečujúca výživu pre najvnútornejšiu   vrstvu   nervových vláken – sietnicu.    Tieto nervové vlákna sa zbiehajú do jedného veľkého zväzku- očného  nervu a tento vybieha zo zadného pólu oka a pokračuje zložitými nervovými dráhami až do mozgovej kôry v záhlaví. Na závesnom aparáte vychádzajúcom z vráskovcového telesa   je upevnená šošovka, ktorá je ďalšou dôležitou súčasťou optického systému oka.  Sklovec  vypĺňa dutinu bulbu  medzi sietnicou a zadnou plochou šošovky  a dáva základ pre tvar a zachovanie   vnútroočného tlaku oka.

Zápaly v okolí oka

K najčastejším zápalom patrí jačmeň (hordeolum). Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Zápalový proces mazovej žliazky na vnútornej strane mihalníc (chalazion) môže prebiehať ako akútny alebo chronický zápal, ľudovo nazývaný „studený jačmeň“. Vážnejšie ochorenie je akútny alebo chronický zápal slzných žliaz. Zvlášť nepríjemný je zápal slzníka, ktorý obvykle vzniká u novorodencov pri nepriechodnosti slzných bodov. Vrodená nepriechodnosť  slzných ciest je anomália, postihujúca 6-8%   novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode. Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhším okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí pomnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza   na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšia v období 2-3 mesiaca, neskôr je takisto možná, ale pre lekára i dieťa náročnejšia. Zápaly spojoviek, rohovky a vnútroočné zápaly sú obvykle charakteristické tzv červeným okom.

Zápaly spojovky

Hlavným príznakom zápalu spojoviek je silné začervenanie a vodnatá, hlienovitá alebo hnisavá sekrécia. Príčinou sú alergie alebo bakteriálne a vírusové infekcie, ďalej poleptanie, poranenie, UV-žiarenie a iné.  Alergické zápaly spojoviek sa vyskytujú predovšetkým u detí, ale ich výskyt sa v súčasnosti zvyšuje aj u dospelej populácie. Alergické ochorenia postihujú v súčasnosti vyše 40% populácie. Klinické prejavy bývajú rozličné, pričom   za najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte, koži a očnej spojovke. Alergia znamená zvýšenú citlivosť na  látky – alergény, ktoré bežnému človeku nespôsobujú žiadne zdravotné komplikácie či problémy, ale u citlivého človeka vyvolávajú alergickú reakciu.  Najčastejšími alergénmi v našom okolí  sú peľ, prach, perie, zvieracia srsť, roztoče, chemikálie v pracích  a čistiacich prostriedkoch , kozmetika. Charakteristickým prejavom   je opuch očných spojoviek a mihalníc, ktorý môže byť  taký masívny, že dieťa ani poriadne nevie otvoriť oči.  Ďalšími prejavmi  sú sčervenanie, svrbenie, slzenie,   častá je aj svetloplachosť až bolesti očí.   K alergickým prejavom patria aj často sa vyskytujú aj súčasne so zápalom spojoviek ekzémy  na viečkach, prejavujúce sa  začervenaním, šupinkami, svrbením.

Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa  sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. V lete sa často vyskytuje tzv. plavárenský katar, spôsobený chlamýdiovou infekciou v nedostatočne chlórovaných bazénoch. U detí tieto zápaly často sprevádzajú  zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú predpíše očný lekár.

Zápaly rohovky

Akútne zápaly rohovky znižujú zrakovú ostrosť a môžu spôsobiť až stratu zraku. Príčinou bývajú bakteriálne a častejšie vírusové zápaly. Vred rohovky spôsobuje výraznú poruchu zraku a bolesti. Príčinou je bakteriálna infekcia. Na rohovke sa vytvára rôzne hlboký defekt. Ekzematózny zápal rohovky (phlyctaenulózny) sa prejavuje drobnými rohovkovými vriedkami, často recidivuje, bez liečenia hrozí prípadne i perforácia bulbu. Príčinou je obvykle alergická reakcia. Herpes simplex rohovky (povrchný herpes rohovky) je spôsobený herpetickým vírusom, prejavuje sa poruchou zraku, svetloplachosťou, slzením, bolesťou, pocitom cudzieho telieska. Terčovité skalenie rohovky (keratitis disciformis – hlboký herpes rohovky) spôsobuje značné zhoršenie zraku. V súčasnej dobe pribúda počet nositeľov kontaktných šošoviek. U tých nositeľov, ktorí nedodržujú základné hygienické pravidlá pri ich ošetrení alebo ich nosia nad odporúčanú dobu, môže dôjsť k zápalu rohovky.

Vnútroočné zápaly

Zápaly dúhovky, vráskovcového telieska a zadného segmentu oka bývajú združené s viac či menej výrazným zhoršením zraku. Iridocyklitída (zápal dúhovky a vráskovca) je zapríčinená bakteriálnou, vírusovou alebo pliesňovou infekciou buď pri perforujúcich poraneniach oka, alebo krvnou cestou. Inou príčinou môže byť chronické reumatické ochorenie. Podobné príčiny, ale aj parazitárna infekcia, môžu vyvolať chorioretinitídu (zápal cievovky a sietnice). Ak je vyvolávajúca infekčná príčina zvlášť výrazná alebo odolnosť organizmu je znížená, môže infekčný proces zachvátiť celú strednú a vnútornú vrstvu oka. Vtedy hovoríme o endoftalmitíde. Ak infekčný proces zachváti všetky štruktúry oka, vrátane vonkajšieho obalu, hovoríme o panoftalmitíde. Obe ochorenia sú mimoriadne závažné, spôsobujú zníženie až stratu ostrosti zrakovej a sú bolestivé. Všetky očné zápaly sú liečiteľné. Ich liečba patrí do rúk odborného očného lekára.

MUDr. Zuzana Sedláčková

Napriek tomu, že je to výnimočné, infarkt môže postretnúť i mladú ženu!

Dlho pretrvával názor, že infarkt postihuje prevažne mužov alebo obe pohlavia vo vyššom veku a u žien mladších ako 50 rokov sa nevyskytuje. Ischemická choroba srdca je u nás stále na prvom mieste medzi príčinami úmrtí. I keď pokroky v liečbe viedli ku zníženiu úmrtnosti, umiera od roku 1984 každoročne na jej komplikácie viac žien než mužov. Odborníci na celom svete preto stále viac obracajú svoju pozornosť práve k ženám.

Hladina estrogénu...

Bolo totiž preukázané, že nedostatok hormónu estrogénu je u mladších žien rizikovým faktorom pre rozvoj aterosklerózy. Riziko, že budú trpieť chorobným zúžením koronárnych tepien, bolo u nich 7-krát vyššie, než u žien s normálnou hladinou estrogénu. Pokles hladín estrogénu má tiež negatívny vplyv na prestavbu steny tepny. Ženy podceňujú riziko srdcového infarktu a nebezpečenstvo kardiovaskulárnych ochorení. Myslia si, že infarkt myokardu a artérioskleróza sú mužské ochorenia. Tento názor však vôbec nezodpovedá pravde. Ženy začali mužov v tejto diagnóze dobiehať. Za ostatné dva roky stúpol na Slovensku počet hospitalizácií pre akútny srdcový infarkt najmä u mladších ľudí do 40 rokov.

Ženy už desiatku rokov dobiehajú mužov aj vo fajčení, pití, strese a prejedaní. Žena ak má viac ako 88 cm v páse, je potenciálnou adeptkou na infarkt. Ak ešte k tomu fajčí, málo sa pohybuje a žije – pracuje v strese, riziko infarktu ešte viac narastá. Od menopauzy odpadá už aj prirodzená ochrana ženského organizmu pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktorú zabezpečuje hormón estrogén.

Čo je infarkt?

Infarkt je jednou z akútnych foriem ischemickej choroby srdca, pri ktorej srdcový sval nedostáva dostatočné množstvo krvi. Ide o náhly výpadok prekrvenia časti srdcového svalu, najčastejšie potom pri uzatvorení srdcovej tepny potom, čo je upchaná krvnou zrazeninou. Pokiaľ nie je však prekrvenie obnovené a jeho výpadok je veľkého rozsahu, môže pacient i zomrieť. Analýza ukázala, že ženské pohlavie (hlavne v spojení s vekom pod 55 rokov) bolo rizikovým faktorom v prípadoch, keď lekár nestanovil správnu diagnózu, aj keď ženu postihla akútna srdcová príhoda. Lekár s infarktom skrátka nepočítal.

Ako sa prejavuje?

• krutá tlaková, tupá bolesť za hrudnou kosťou, niekedy sa šíri do paže, malíčka, krku, čeľusti, chrbta,
• náhle potenie, nevoľnosť, zvracanie, dušnosť,
• nepokoj, keď človek prežíva strach,
• celková únava.

Najčastejším príznakom infarktu je bolesť na hrudi, u mladších žien má ale častejšie netypický charakter vzhľadom k tomu, že ženy sú schopné lepšie popísať svoje problémy, majú významne väčší počet príznakov v prípade akútnych srdcových príhod, než muži.

"Nemý" infarkt?

Ľudia udávajú nevoľnosť, zvracanie, nechutenstvo, závrate, mdlobu či slabosť. Súčasne však vzhľadom k menej typickému charakteru často nevedú tieto príznaky ku správnej diagnóze. Existuje totiž celý rad stavov, ktoré môžu infarkt len napodobňovať, napríklad ak majú ľudia problémy s chrbticou, svalmi či kĺbové bolesti, žalúdočné vredy, žlčníkové problémy, ochorenie slinivky. Môže ísť tiež o pľúcne ochorenie alebo o problémy na psychickom podklade.  Niekedy sa naopak infarkt nemusí jednoznačne prejavovať. Uvádza sa, že asi 10 - 15 % infarktov nemusia „sprevádzať“ žiadne problémy. Tzv. nemý infarkt môže byť zistený až potom, čiže najskôr, na základe EKG,  či iných vyšetrení.

Ergometria - EKG nestačí

Predpokladá sa, že stačí natočiť EKG a diagnóza je jasná. U žien ale je preukázateľnosť EKG dôsledku zlého prekrvenia srdcového svalu býva niekedy nízka. Dá sa teda povedať, že normálny nález, zistený EKG vyšetrením, ešte nemusí znamenať, že koronárne tepny u ženy sú v poriadku. Pokiaľ má lekár podozrenie na ischemickú poruchu srdca, mal by zabazpečiť i ďalšie vyšetrenia. Pacientka by mala v prvej fáze absolvovať záťažový test, tzv.  ergometriu. Pri záťaži totiž skôr odhalí prípadné postihnutie, než pokojný (pohodový) stav, keď EKG býva vtedy často v medziach normy.

Rozhoduje rýchlosť

Pre liečbu akútneho stavu infarktu myokardu je najdôležitejšie, aby sa chorý ocitol čo najskôr na špecializovanom pracovisku, ktoré má možnosť prevádzať presné diagnózy a následné liečby. Základom liečby srdcového infarktu je súboj o čas, alebo čím skôr od začiatku problémov sa pacient dostane do najbližšieho kardiocentra, tým lepšie.

Ako znížiť riziko ochorenia?

Ak otec zomrel na kardiovaskulárne ochorenie pred 55 rokom alebo matka pred 65. rokom veku, alebo niektorý zo súrodencov trpí týmto ochorením či na neho zomrel, máte vyššie riziko jeho výskytu. Nechajte si tiež zmerať hladinu cholesterolu v krvi. Od 40 rokov sa pri preventívnej prehliadke vyplatí nechať si zmerať krvný tlak a to každý rok. Častejšie, pokiaľ máte viac ako 60 rokov, ak ste diabetička alebo trpíte chorobou obličiek. Je dobré mať doma svoj vlastný digitálny tlakomer. Obsluha je veľmi jednoduchá. Dôležitý údaj poskytne aj obvod pása. Pretekajúci tuk okolo brucha má spojitosť s vysokým krvným cukrom a cholesterolom, ktorý zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb. Obvod ženského pása by mal byť menší než 88 centimetrov.  Prestaňte fajčiť. U žien, ktoré fajčia sa zvyšuje riziko ochorenia trojnásobne! Cvičte, zlepšíte si fyzickú kondíciu a zamedzíte nadváhe. Forma cvičenia je ľubovoľná, najdôležitejšie je sa hýbať. Dostatočne správne relaxujte, najlepšie v prírode, odpočívajte, doprajte si zdravý spánok, znížte stresujúce faktory.

MUDr. Juraj Čierny

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) predstavuje skupinu ochorení, ktorých spoločnou črtou je pomaly progredujúca (postupujúca), prevažne ireverzibilná (nezvratná) obštrukcia dýchacích ciest charakterizovaná obštrukčnou ventilačnou (dýchacou) poruchou (OVP). OVP je spôsobená rôznym stupňom postihnutia dýchacích ciest, prejavujúcim sa klinicky ako chronická obštrukčná bronchitída a zmenami pľúcneho parenchýmu (špecifické tkanivo), ktorých patologickým (chorobným) následkom je emfyzém (rozdutie) pľúc. Chronická bronchitída je definovaná ako chronický kašeľ s expektoráciou (vykašlávaním) najmenej počas troch mesiacov v roku, v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. Emfyzém (rozdutie) charakterizuje ireverzibilné (nezvratné) rozšírenie dýchacích ciest. Podiel obidvoch chorôb sa ťažko klinicky a funkčne odlišuje. Z praktického hľadiska je dôležitá liečba progredujúcej (postupujúcej) obštrukcie dýchacích ciest a častých exacerbácií (nové prepuknutie chorobného stavu) choroby.

Klinický nález. Spoločným klinickým prejavom ochorení je pomaly progredujúca dýchavica, ktorú môže, no nemusí sprevádzať chronický, produktívny kašeľ. Pri fyzikálnom vyšetrení sa často zisťuje zostrené dýchanie s predĺženým výdychom, niekedy s piskotmi a vlhkými fenoménmi. Pri emfyzéme (rozdutí) je dýchanie zoslabené. V pokročilejších štádiách vidno vyššiu námahu pomocného „dýchacieho“ svalstva, dýchanie zošpúlenými ústami, centrálnu cyanózu (zmodrenie kože a sliznice) a príznaky zlyhávania pravého srdca - opuchy predkolení, venostatická pečeň, ortopnoe (najvyšší stupeň záduchu, pri ktorom chorý nemôže ležať, iba sedieť alebo stáť)  tachykardia (zrýchlenie srdcovej činnosti nad 90 tepov za min.).

Cieľom dlhodobého manažmentu CHOCHP v stabilnom stave je úprava klinických symptómov (príznakov), funkčného stavu, prevencia a liečba komplikácií. Výsledkom by malo byť  zlepšenie prežívania pacientov pri ich dobrej kvalite života, s minimálnymi nepriaznivými účinkami liečby.

Najdôležitejším opatrením zo strany chorého je bezpodmienečné zanechanie fajčenia. To totiž vedie k spomaleniu poklesu pľúcnej funkcie a k podstatnej redukcii príznakov. Dlhodobé štúdie ukazujú, že asi tretina fajčiarov je s podporou okolia schopná prestať fajčiť. Úspešnejší sú tí, ktorí prestanú fajčiť rýchlo. Ťažkí a dlho prestávajúci fajčiari majú menšiu nádej. Význam má poukazovanie na zdravý životný štýl, dočasná náhrada nikotínu žuvačkou alebo transdermálne, reklama, spoločné priestory bez fajčenia, osobné príklady.

Znečisťovanie ovzdušia v okolí  a v  pracovnom prostredí zhoršuje klinický a funkčný stav   a môže byť príčinou akútnych exacerbácií (nového prepuknutia chorných stavov) CHOCHP, preto sa treba v rizikovej práci chrániť maskami s filtrom. Pre deti v zariadeniach, resp. i v domácom pobyte, sa používajú vzduchové práčky. Kvalitu ovzdušia možno dlhodobo zlepšiť len dodržiavaním celospoločenských ekologických programov.

Vakcinácia proti chrípke sa má aplikovať každoročne na jeseň a vakcína proti pneumokokovej pneumónii a imunomodulačná liečba sú v skúšobnom štádiu.

Hromadenie hlienu v dýchacích cestách spôsobuje infekciu a poškodzuje bronchiálny strom. Na podporu vykašlávania sa používajú látky s mukolytickými (hlien-rozkladajúcimi) a mukoregulačnými vlastnosťami. Najznámejšie z nich sú ambroxol a acetylcysteín, ktoré sa môžu podávať inhalačne (vdychovaním), ale aj perorálne (ústami) a parenterálne (cestou mimo tráviacej rúry).

Rehabilitácia pacientov s CHOCHP zahŕňa multidisciplinárny program, ktorý sa skladá z fyzioterapie, tréningu dýchacieho svalstva, špeciálnej výživy, psychoterapie a vzdelávania. Fyzioterapia využíva relaxačné techniky, dýchanie zošpúlenými ústami, asistovaný kašeľ, vykašlávanie a polohovanie. Tréning dýchacieho svalstva pomocou vhodne vybratého stupňa celkového telesného zaťaženia alebo dýchania proti odporu (rezistovaného dýchania) prispieva k zlepšeniu kvality života. Špeciálna výživa je dôležitá u obéznych aj u chorých s hyponutríciou (nedostatok výživy), no často sa aplikuje neúspešne. Jej cieľom je dosiahnuť ideálnu telesnú hmotnosť obmedzením sacharidov (cukrov) a jedál s vysokou energetickou hodnotou (tučné mäso a pod.), vzhľadom na riziko nadmernej tvorby CO2. Psychoterapia a vzdelávanie zlepšujú kvalitu života nácvikom zvládania problémových situácií, samostatného vedenia a kontroly choroby.

Liečba kardiovaskulárnych následkov. Aj u dobre vedeného pacienta s CHOCHP vznikajú v pokročilých štádiách ataky zlyhávania pravého srdca. Vazodilatanciá (prostriedky na rozšírenie ciev) pri pľúcnej hypertenzii (zvýšenom tlaku) nie sú dlhodobo účinné. Jediným účinným prostriedkom liečenia hypoxickej vazokonstrikcie je dlhodobá oxygenoterapia.

Dlhodobá domáca oxygenoterapia. Dýchanie vzduchu obohateného o kyslík (30 % O₂) najmenej 16 h denne významne predlžuje kvalitu a dĺžku života chorých s CHOCHP v štádiu respiračnej insuficiencie (nedostatočnosti).

Treba si vo svetle štatistických čísel uvedomiť, že chronická obštrukčná choroba pľúc je civilizačné ochorenie, na ktoré ročne zomiera na celom svete asi 3 milióny ľudí. CHOCHP je teda vážnym celosvetovým zdravotným problémom. Veď CHOCHP je 4. najčastejšou príčinou smrti spomedzi chorôb v celosvetovom meradle, so stúpajúcou tendenciou. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) predpovedá, že v roku 2020 sa choroba dostane v tomto rebríčku na 3. miesto. Podľa WHO na CHOCHP trpí 1 % svetovej populácie, na CHOCHP ochorie 15 - 20 % fajčiarov a na Slovensku trpí touto chorobou približne 8 - 16 % ľudí vo veku nad 40 rokov. Stojí teda sa zamyslieť nad tým, či sa oplatí dodržiavať zásady dodržiavania zásad správnej životosprávy.

prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.
vedúci subkatedry funkčnej diagnostiky SZU

Pri dystýmii sa postihnutí sťažujú, že ich život sa odohráva akoby za nejakým „šedým závesom.“ Prevažnú časť roka sa cítia slabí, apatickí a bez radosti. Aj veci bežného dňa znamenajú pre nich veľkú námahu, často ich ruší aj príslovečná „mucha na stene.“ Takmer nič ich úprimne nezaujíma, stratili schopnosť sa naozajstne tešiť, obdobne ako súcitný smútok. Rovnako je ochrnutá aj schopnosť prežívať pôžitok (anhedónia). Depresívne rozladenému človeku nejde doslova ľahko nič od ruky.

Ako sa dystýmia líši od iných foriem depresií?

Popísané chronické depresívne ochorenie je treba hlavne odlíšiť od iných foriem depresií ako aj od všeobecných porúch, ktoré sprevádzajú telesné ochorenia a najmä by sa nemali považovať za charakterové poruchy a preto by sa ani nemali nesprávne interpretovať ako „nechcenie.“ Treba si vždy uvedomiť, že najdôležitejší rozdiel oproti väčšine iných foriem depresií je v tom, že pri dystýmiách ide o dlhodobo pretrvávajúce rozladenia. Väčšina iných depresií prebieha epizodicky, čiže zaznamenávame obdobia dobrého stavu (eutýmne intervaly), ktoré sa striedajú s periódami nepríjemných pocitov, t. j. viac alebo menej ohraničených fáz skleslej nálady.

Čo do stupňa zodpovedajú dystýmie ľahkým až stredne ťažkým fázovo sa opakujúcim (recidivujúcim) depresívnym epizódam. Podobne ako iné formy depresií, začínajú tiež v rannom dospelom veku a trvajú mesiace, roky, niekedy až celý život. Keďže porucha postihuje celý duševný život, pôsobí ochromujúco na mnohé reakcie a modality správania chorého na dystýmiu, postihnutá je celá osobnosť. Preto sa tiež hovorilo a hovorí o depresívnych alebo psychastemických poruchách osobnosti.

Ako sa majú správať príbuzní?

Podobne, ako pri mnohých iných psychických poruchách, sú v dôsledku chronického citového utrpenia pri dystýmii postihnutí ako partneri, tak aj rodinní príslušníci. Neúspešné sú pokusy naladiť chorého radostne pomocou pekných spoločných zážitkov, neúspešné sú výzvy, aby „nevešali hlavu“, alebo aby sa „vzchopili.“ Problémom chronických deprsívnych rozlád je práve neschopnosť tešiť sa, prežívať živý záujem o niečo. Dystýmie tiež súvisia s nedostatkom vôle. Ide len o chronický stav depresívnej vyčerpanosti!

Preto pre príbuzných platia nasledovné pravidlá:

• Dystýmie sú ochorenia prejavujúce sa v citovej sfére, nálade, ide skutočne o vážne ochorenie.
• Za psychickú poruchu nie je zodpovedný ani príbuzný, ale ani chorý.
• Pri medikamentóznej liečbe a psychoterapii sa bude postupne, pomaly ťaživá hmla rozplývať a presvetľovať. Prvé iniciatívy chorého by sa preto mali obozretne sprevádzať a podporovať. Vyhýbajte sa však preťažujúcim požiadavkám.
• V rozsahu, v akom sa bude zmierňovať depresívne „ochrnutie“ všetkých aktivít, bude váš uzdravujúci sa príbuzný rozvíjať vlastnú aktivitu.

Ako sa dá ochorenie lieči?

Dystýmie, podobne ako iné formy depresií, nemajú nejakú jednotnú príčinu (etiológiu). Určitú rolu hrajú ako vrodené faktory, tak aj osobnosť, životná skúsenosť a životná situácia. Podobne rôzne budú aj terapeutické prístupy. S depresívnymi rozladeniami spojené poruchy v biochémii a elektrofyziológii určitých štruktúr, najmä v medzimozgu a stredného mozgu, si vyžadujú liečbu vhodnými antidepresívnymi liekmi. Tieto lieky vlastne dopĺňajú, vyrovnávajú deficit tých chýbajúcich látok v mozgu, ktoré majú za úlohu normalizovať duševnú aktivitu, energiu, náladu a celkové pocity. Keďže vždy ide o navodenie „normálneho biologického stavu“, netreba mať obavy z toho, že by sa človek stal závislým od podávaného lieku - antidepresíva. Veď ľudia chorí na dystýmiu sú často až pomocou medikamentov schopní opäť aktívneho života, sú schopní opäť vziať život do svojich rúk, identifikovať určité zaťažujúce situácie a zmeniť ich. K tomu nutne potrebujú psychoterapeutickú podporu.

Postihnutí by mali po stabilizácii psychického stavu dbať na to, aby našli vhodnú rovnováhu medzi námahou a uvoľnením, aby vedeli identifikovať zaťažujúce a zvlášť preťažujúce každodenné situácie a prediskutovali ich s terapeutom, hľadali alternatívne riešenia, ako by v budúcnosti mohli v tej či onej situácii postupovať. Dôležité je dopriať si čas, v ktorom sa, obrazne povedané, môžu „dobiť duševné batérie.“ Ľudia so sklonom k depresívnym rozladeniam sú často málo privyknutí vyciťovať vlastné potreby, nálady a túžby, jasne formulovať a dôsledne niečo robiť pre seba samého.

Zo skúsenosti s ochorením by mali ľudia so sklonom k chronickým depresívnym náladám odvodiť aj pravidlo, že si treba všímať rané varovné signály – príznaky nového psychického rozladenia. Spoločne v rozhovore s najbližšími príbuznými by sa mali jednoznačne identifikovať takéto znaky preťaženia alebo depresívneho rozladenia. Nové objavenie sa príznakov by malo byť podnetom k tomu, aby nenechali ochorenie dlhodobo prebiehať, ale aby pokiaľ možno zavčasu začali s dôslednou liečbou.

Z nemeckej publikácie Psychiatria a psychoterapia
(U.Trenckman, B. Bandelow) preložil a doplnil MUDr. J. Hašto