Rozprávame sa s MUDr. Gabrielou Kaliskou, CSc., námestníčkou generálneho riaditeľa pre úsek diagnostický a liečebný a vedúcou lekárkou Oddelenia arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. Banská Bystrica.

Akí pacienti, resp. s akými ochoreniami, prichádzajú pacienti na vaše pracovisko?

Oddelenie arytmií je cieľovou stanicou pacientov, ktorí  potrebujú diagnostikovať alebo liečiť svoje poruchy rytmu invazívnym spôsobom. Sú to najmä pacienti na intervenčné katétrové doriešenie svojich arytmií. Robíme im rôzne typy elektrofyziologických invazívnych vyšetrení srdca, alebo katétrové ablácie arytmií. Druhú veľkú skupinu tvoria pacienti, ktorým implantujeme prístroj – najčastejšie kardiostimulátor,  automatický defibrilátor, alebo resynchronizačný prístroj na liečbu srdcového zlyhania. Ročne urobíme viac ako tisíc takýchto výkonov. Pre celý región stredného Slovenska poskytujeme konziliárne služby. Spolu s kontrolnými vyšetreniami pacientov po  implantáciách prístrojov a po katétrových abláciách urobíme ročne viac ako 10 000 ambulantných vyšetrení. Pacientov, ktorí prejdú cez Oddelenie arytmií vždy komplexne kardiologicky doriešime.

Na 5.Tatranských kardiologických dňoch ste prednášali na dve témy: Ktorí pacienti majú najväčší prínos z primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti? A Prínos priamej inhibície renínu v ochrane cieľových orgánov. Mohli by ste v stručnosti ich „preložiť“ a vysvetliť aj našim bežným čitateľom?

Na Tatranských kardiologických dňoch som mala viac  prednášok, ktoré  sa týkali dvoch hlavných tém: primárnej prevencie náhlej kardiálnej smrti a fibrilácia predsiení (nepravidelné chvenie svalových vlákien srdca).  Za veľmi dôležité pokladám  najmä prednášky na tému náhlej kardiálnej smrti. Má to svoj dôvod – náhla kardiálna smrť je  v dnešnej dobe riešiteľná. Takíto pacienti na Slovensku sú, je to približne  každý piaty  zomretý. Dnes viem, že príčina náhlej kardiálnej smrti je u  ? prípadov tzv. malígna komorová arytmia, to znamená fibrilácia komôr alebo závažná forma komorovej tachykardie. Takíto ľudia sú zachrániteľní včasnou resuscitáciou (oživovanie). Ak sa resuscitácia nezačne  do 10 minút, postihnutý umiera alebo má trvalé následky. Preto je úspešnosť kardiopulmonálnej resuscitácie malá a ľudia s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti by mali byť riešení ešte pred tragickou príhodou.  Moderná kardiológia vie odhaliť osoby s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti. Vieme ich teda liečiť skôr, ako vznikne tragédia.

Kedy ľudia potrebujú defibrilátor a kedy kardiostimulátor?

Začnem od kardiostimulátora, pretože tento vynález  má už 52 rokov. Je to prístroj, ktorý sa implantuje pod kožu  hrudníka. Jedna alebo viac elektród  sa zavádzajú do rôznych častí srdca. Zjednodušene povedané, tento prístroj pomocou elektród  kontroluje srdcovú frekvenciu. Ak  frekvencia poklesne na kritickú hodnotu (kritická frekvencia je  jedným z programovateľných parametrov kardiostimulátora), vysiela periodicky  do srdca elektrické impulzy  a stimuluje srdcový sval ku kontrakcii. Je preto určený na liečenie celého súboru porúch srdcového rytmu, ktoré sú spojené s pomalou srdcovou frekvenciou. Automatický implantovateľšný defibrilátor  má inú  funkciu. Tiež sa implantuje pod  kožu  hrudníka a pomocou elektród v srdci kontroluje srdcovú frekvenciu. Na rozdiel od kardiostimulátora, je schopný rozpoznať rýchle pretrvávajúce  komorové arytmie (fibrilácia komôr a komorová tachykardia - veľmi zrýchlený rytmus srdca), ktoré sú príčinou  náhlej kardiálnej smrti. Po  rozpoznaní je prístroj schopný  túto poruchu rytmu ukončiť. Má na to viaceré spôsoby liečby až po  defibriláciu – elektrický šok. Automatický implantovateľný defibrilátor je teda určený na liečbu rýchlych komorových arytmií a na prevenciu náhlej kardiálnej smrti.

Chronický stres, ako významný sociálny determinant sa možno koľkými, ak sa to dá aj číselne vyjadriť, podpisuje pod rôzne ochorenia srdca?

Stres patrí medzi modifikovateľné rizikové faktory  koronárnej choroby srdca. Uplatňuje sa  priamo,  aj prostredníctvom zhoršenia ďalších modifikovateľných rizikových faktorov, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak) a cukrovka. To je jeden z dôvodov prečo nemožno kvantifikovať  podiel stresu ako rizikového faktora kardiovaskulárnych chorôb. Predpokladá sa, že práve v krajinách východnej a strednej Európy je pôsobenie klasických rizikových faktorov, ako sú fajčenie, alkohol a strava obsahujúca veľké množstvo tukov a cukrov, zosilnené ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí aj chronický sociálny stres.

PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH

Je potešiteľné, že tím slovenských záchranárov a lekárov, ktorí sa zúčastnili na záchranných prácach na zemetrasením postihnutom Haiti dňa 9. februára prijali a ocenili na Úrade vlády SR. Spolu 21 členov tím, na čele ktorého stál prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., z rúk predsedu vlády Roberta Fica prevzalo pamätné listiny. Na prijatí a ocenení pracovníkov vyslaných z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a pracovníkov Komplexnej centrálnej záchrannej služby sa zúčastnil aj minister vnútra Robert Kaliňák a vedenie Policajného zboru SR - policajný prezident Ján Packa ako aj viceprezident Stanislav Jankovič. Lekári a stredný zdravotný personál vybudovali tri poľné nemocnice, kde za extréme ťažkých a náročných podmienok ošetrovali zranených. Záchranársky tím zasa vyhľadával ľudí a vyslobodzoval telá spod zavalených budov. Úlohou tímu bola aj dezinfekcia proti šíreniu chorôb a epidémií. Ako pre časopis Kúpele povedal profesor V. Krčméry: „Bolo strašné, že sme pre nedostatok zdravotníckeho materiálu, ľudí a pod., museli odmietať ošetrovať dospelých mužov, lebo prednosť mali najskôr deti a ženy“.  A naša redakcia je zároveň hrdá, že členom redakčnej rady časopisu Kúpele je práve prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., ktorý nezaváhal ani minútu a zorganizoval túto veľkolepú slovenskú záchrannú misiu. Želáme mu veľa zdravia, šťastia a všestrannej podpory zo strany všetkých tých, ktorí sa svojimi darmi taktiež podieľajú na humanitnej pomoci našich lekárov, zdravotníkov a záchranárov a dokumentujú, že súcit, solidarita a pomoc sú našim ľuďom stále prirodzene vlastné morálne atribúty.

prof. MUDr. Juraj Benca, PhD. – chirurg pôsobiaci na Haiti

Prečo vôbec vzniká rakovina prostaty a aké sú jej príznaky? Do akej miery je liečiteľná? Žiaľ, zatiaľ nevieme, prečo a ako vzniká. Vieme, že významnú úlohu hrá vek a testosterón (mužský pohlavný hormón). Kým benígna (nezhubná) forma prostaty vyrastá z centrálnej zóny tohto orgánu, rakovina prostaty vyrastá z jej periférnej zóny. Rakovinová forma je zákernejšia, pretože sa začne prejavovať podstatne neskôr zmenami v kvalite pacientovo močenie, ktoré je významne sťažené. Pacienti však stále nevedia, že už majú rakovinu prostaty. Žijú s ňou, až sa rakovina zo štádia, kedy sa ešte dá úplne vyliečiť, dostane do takého štádia, keď sa, bohužiaľ, už liečiť nedá. Dajú sa už len prechodne zmenšiť pacientove ťažkosti.

Špecifické príznaky, podľa ktorých by sa dalo zistiť, že mužovi hrozí rakovina prostaty, neexistujú. V tom je spomínaná zákernosť tohto ochorenia. Muži po päťdesiatke by preto mali raz do roka ísť na preventívne urologické vyšetrenie. Ženy vo veľkej väčšine svojho gynekológa pravidelne navštevujú, pretože vedia, že v prípade rakoviny prsníka alebo maternice môže im včasná diagnostika zachrániť život. U mužov znalosť tohto „ich“ problému značne zaostáva. A naozaj nie je dôvod na žiaden ostych.

Čo môže pacient očakávať s diagnózou rakoviny prostaty?

Vyskytujúcu sa rakovinu prostaty diagnostikujeme jej ohmataním (cez konečník), rozborom krvi, ultrazvukovým vyšetrením. Keď vznikne podozrenie na rakovinu prostaty, odoberáme priamo z prostaty vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie. To je totiž definitívna metóda, ktorá rakovinu buď vylúči alebo potvrdí. Podľa štádia ochorenia sa následne určí najvhodnejšia liečba. V prípade, že rakovinové ochorenie je ohraničené na prostatu, indikuje sa chirurgická liečba alebo liečba žiarením. Pri operácii sa odstraňuje celá prostata spolu so semennými mechúrikmi a rakovina sa vylieči.

Ak je však nález pokročilý, prípadne pacient príde až vtedy, keď už má metastázy v kostiach a v uzlinách, vykoná sa tzv. hormonálna manipulácia, ktorá spočíva v deprivácii androgénov. Ako? Kastráciou buď chirurgickou, keď sa vyberú (odstránia) semenníky, alebo farmakologickou (liekmi), keď sa pacientovi podávajú tzv. androgény – látky, ktoré na jadrách buniek prostaty prednostne obsadzujú receptory pre androgény. Maximálna androgénová blokáda znamená toľko, že sa pacientovi podá liek, ktorý zastaví produkciu gonadotropínov – hormónov, ktoré produkuje hypofýza a ktoré majú za úlohu kontrolovať činnosť semenníkov.

Existuje prevencia pred týmto ochorením?

Jeden z významných determinantov zdravia je aj vlastný prístup k svojmu zdraviu. To je potom ten osud, na ktorý sa v prípade ochorenia možno začneme sťažovať. Máme ho však vo vlastných rukách. Predsa netreba za každú cenu žiť úplne naplno, „divoko“, bez ohľadu na svoje vlastné zdravie. Nenapchávať sa mastnými jedlami, ale viac sa prikloniť k zdravej výžive, viac sa aktívne a s pôžitkom pohybovať, čiže športovať, vyhýbať sa stresom, pravidelne spávať, nefajčiť, nemierne piť alkohol, mať pozitívny prístup k sebe i iným, vedieť správne relaxovať a oddychovať. A to, čo som už povedal, v žiadnom prípade nepodceňovať ani mierne príznaky a ísť na vyšetrenie k lekárovi. Kvôli sebe i svojej rodine.

Uvediem jeden príklad. Ak v USA ročne diagnostikujú rakovinu prostaty, tak až v 70 percentách všetkých prípadov rakoviny prostaty, je lokalizovaná len na prostatu, čiže, je liečiteľná. U nás je ta naopak. Na Slovensku diagnostikujeme ročne 950 prípadov, z nich však až 600 je už diseminovaných, teda v pokročilom štádiu. A za to nenesie nikto – ani osud – vinu, ale len ten muž, ktorý prišiel neskoro. Musí prísť vtedy, keď ešte nemá žiadne ťažkosti. Dosiahnutie veku päťdesiat rokov je signál, hranica na to, aby navštívil urológa a každý rok svoju návštevu zopakoval. A ten muž, ktorý má otca, brata či strýka s touto diagnózou, musí pravidelne na prehliadky chodiť už od 40 rokov. Lebo pravdepodobnosť, že aj on ochorie, je vyššia ako u rovesníkov, ktorí túto chorobu v rodine nemajú.

prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.

prednosta

Katedra urológie Slovenskej zdravotníckej univerzity

Potraviny sú na jednej strane nevyhnutné pre udržan ie a rozvoj životných funkcií, na strane druhej však predstavujú za určitých okolností potenciálne riziko pre zdravie ľudí. Zdraviu neškodné potraviny definuje zákon NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ako potraviny, ktoré možno v odporúčaných množstvách prijímať denne po celý život bez nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí.

Výživa je faktorom vonkajšieho prostredia, ktorý  významnou mierou ovplyvňuje kvalitu života človeka a jeho zdravie.  Výživa, a potraviny sú rozsiahlou oblasťou, kde v súčasnosti dochádza k prudkému rozvoju na poli vedeckých objavov, poznatkov a  technológií. Výsledkom aplikácie inovácií v potravinárstve sú napríklad funkčné potraviny. Zároveň sa vplyvom globalizácie a umožnením voľného obehu tovaru a služieb zvýšila dostupnosť netradičných komodít potravín.

Nepriaznivé trendy

Dôležitou skutočnosťou sú takisto nepriaznivé trendy v stravovaní, ktoré v mnohých prípadoch dokázateľne vedú k zhoršovaniu zdravotného stavu populácie Európskeho spoločenstva. Dnes je už jednoznačne dokázaný vzťah medzi výživou a niektorými ochoreniami ako obezita, DM 2. typu, osteoporóza, niektoré druhy nádorov, kardiovaskulárne ochorenia. V tomto kontexte sa zvyšuje význam označovania potravín, ako dôležitého nástroja umožňujúceho tzv. informovanú voľbu spotrebiteľa. Konzument, ktorý má možnosť informovanej voľby, môže efektívne ovplyvňovať skladbu potravín vo svojej strave,  a tým aktívne pristupovať k upevňovaniu a zlepšovaniu svojho zdravotného stavu. V súčasnosti sa pri označovaní a v reklame potravín v niektorých členských štátoch používa široká škála tvrdení o látkach, ktorých prospešnosť sa nepreukázala alebo o ktorých dosiaľ neexistujú dostatočne jednotné vedecké názory. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby sa pri látkach, o ktorých sa vydávajú tvrdenia, preukázal ich pozitívny výživový alebo fyziologický účinok. Z dôvodu nutnosti používať v označovaní potravín  pravdivé a zmysluplné informácie o potravinách a ich vplyve na zdravie na vedeckom podklade a pochopiteľného pre priemerného spotrebiteľa Európske spoločenstvo prijalo nový legislatívny rámec – nariadenie EP a rady o výživov ých a zdravotných tvrdeniach v označovaní potravín.

Výživové tvrdenie

Cieľom nariadenia je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, zabezpečenie presných a dostatočných informácií umožňujúcich informovanú voľbu spotrebiteľa a efektívne fungovanie vnútorného trhu (voľný obeh tovaru). Nariadenie sa vzťahuje na dobrovoľne uvádzané výživové a zdravotné tvrdenia v označovaní, prezentácii a reklame potravín (aj nebalených, určených na zásobovanie zariadení spoločného stravovania) konečnému spotrebiteľovi v komerčnej komunikácii, ďalej na ochranné známky, obchodné značky, reklamné označenie, ktoré sa môžu chápať ako výživové  alebo zdravotné tvrdenie ale nevzťahuje sa na negatívne tvrdenia.  Nariadenie definuje nasledovné základné pojmy a definície:

Tvrdenie je každé nepovinné oznámenie alebo znázornenie, vrátane obrazového, grafického alebo symbolického v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potravina má osobitné vlastnosti.

Výživové tvrdenie je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že potraviny má osobitné pozitívne výživové vlastnosti v dôsledku

• energetickej hodnoty (poskytuje/neposkytuje,  i ,h )
• živín alebo iných látok (obsahuje/neobsahuje, i ,h ).

Výživové tvrdenia majú podkategóriu porovnávacích tvrdení, ktoré porovnávajú zloženie potraviny so škálou potravín v rovnakej kategórii, ktorých zloženie neumožňuje použitie tvrdenia (vrátane potravín iných značiek).

Zdravotné tvrdenie je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jej zložkou a zdravím.

Poznáme funkčné zdravotné tvrdenia a tvrdenia o znížení rizika ochorenia a o raste a vývoji detí.

Funkčné tvrdenia opisujú úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji a telesných funkciách, psychické funkcie a funkcie správania, kontrolu telesnej hmotnosti, zníženie pocitu hladu, zvýšenie pocitu sýtosti alebo zníženie dostupnej energie zo stravy.

Tvrdenie o znížení rizika ochorenia je každé zdravotné tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že konzumácia nejakej kategórie potravín, potraviny alebo jednej z jej zložiek vo významnej miere znižuje rizikový faktor výskytu ochorenia u ľudí.

Pokiaľ ide o všeobecné princípy platné pre tvrdenia , tieto musia spĺňať požiadavky nariadenia, nesmú byť nepravdivé, nejednoznačné, klamlivé, vzbudzovať pochybnosti o bezpečnosti/výživovej adekvátnosti iných potravín, nabádať k nadmernej konzumácii potraviny alebo ju ospravedlňovať, odkazovať na zmeny telesných funkcií, ktoré by mohli vzbudiť strach, tvrdiť, naznačovať, že vyvážená a pestrá strava neposkytuje vo všeobecnosti dostatočné množstvo živín (možné výnimky pri špecifických. podmienkach v členských štátoch), uvádzať zmienku o miere alebo objeme úbytku na hmotnosti, nesmú sa vzťahovať na liečbu. Živina/ iná látka musí byť v pre telo využiteľnej forme, v dostatočnom množstve v bežne konzumovanom množstve potraviny pre daný účinok. Tvrdenia sa vzťahujú na potravinu v konzumnej forme podľa pokynov výrobcu. Musia byť zrozumiteľné pre tzv. priemerného spotrebiteľa, vedecky odôvodnené  s prihliadnutím na všetky dostupné vedecké údaje a so zvážením dôkazov.

Nakoľko tvrdenia v označení potravín  sú silným propagačným nástrojom a priťahujú spotrebiteľa, vznikol koncept tzv. nutričných profilov. Nutričné profily, ktoré vychádzajú z vedeckých poznatkov o strave, výžive a ich vzťahu k zdraviu, sú kritériom pre možnosť použiť tvrdenia v označovaní potravín a ich účelom je zabránenie zakrývaniu celkovej nutričnej hodnoty potraviny tvrdeniami a teda zabránenie zavádzaniu spotrebiteľa.

Bude vytvorený centrálny register zdravotných a výživových tvrdení prístupný verejnosti.

Zrozumiteľné, presné, pravdivé, spoľahlivé užitočné informácie založené na dostatočných vedeckých dôkazoch významne prispievajú k informovanému výberu spotrebiteľa.

doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH

Hlavný hygienik SR