1/2010

Artrózou trpeli už aj mamuty

Artróza je ireverzibilné (nezvratné) poškodenie kĺbu, ktorého častou príčinou je, okrem iného, aj jeho nesprávne, neprimerané až enormné namáhanie. Artróza však môže vzniknúť aj po zraneniach alebo pri vrodených defektoch chrupavky. Artróza vlastne začína zanikaním kĺbovej chrupky. Vzápätí dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom so zničením oblasti kĺbu. Následkami sú potom bolesti a neohybnosť kĺbu, rastúca deformácia a v konečnom štádiu môže kĺb celkom skostnatieť, čiže si vykonávať svoju funkciu.

Pod artrózou sa teda rozumieme ochorenie kĺbovej chrupky. Ochorenie sa spája so zmenou kosti susediacej s chrupkou, čo vlastne spôsobuje bolesti, opuchy, obmedzenie pohybu a deformáciu kĺbov. Preto artrózu považujeme za degeneratívne kĺbové ochorenia. Artrózu sa vyskytuje u všetkých stavovcov, okrem dvoch, nepoznajú ju len netopiere a leňochody. Vyskytovala sa už aj u pravekých zvierat dinosaurov, mamutov, jaskynných medveďov...

Príčina tohto ochorenia ešte nie je dostatočne známa. Vedci sa domnievajú, že je výsledkom viacerých procesov vzájomne na seba napojených: mechanických, biologických, biochemických a enzýmových. Teda všetkého, čo spôsobuje zmenu zloženia samotnej chrupavky. Sem napríklad patria vrodené kĺbové abnormality, genetické poruchy, infekčné, metabolické, endokrinné a neuropatické choroby. Všetko to, čo môže spôsobiť spomínané zmeny na chrupavke, napríklad aj zlomeniny alebo dlhodobé preťažovanie kĺbov v niektorých profesiách ako zlievači, vodiči autobusov, baníci a pod. Treba si uvedomiť, že v prvom rade ide o nepomer medzi záťažou a schopnosťou chrupky niesť záťaž. Toto vlastne spôsobuje postupné zanikanie chrupkového tkaniva. Tento nepomer môže vzniknúť buď dedične podmienenou poruchou chrupky, ako napr. pri artróze medzičlánkových kĺbov prstov rúk, alebo aj chybným zaťažovaním chrupky. Napr. postavenie nôh do X (valgózne postavenie) kolien, alebo len eventuálne vrodené ľahké chybné postavenie bedrových kĺbov, môže tiež viesť k nerovnomernej záťaži, a tým k artróze príslušných kĺbov. Aj poškodenia chrupiek spôsobené dávnejšími úrazmi alebo aj operácie kĺbov môžu spôsobiť artrózu. Pri kĺboch, ktoré musia niesť telesnú hmotnosť, ako kolená, bedrá alebo chrbtica, zohráva dôležitú úlohu aj na nadváha.

Chrupavka sa pri nadmernej (neprirodzenej) záťaži mechanicky odiera, až kým sa „nezoderie“ na kosť. Ako podporná reakcia začína kosť rásť okolo chorého kĺbu a tvorí výbežky, takzvané osteofyty. Tým dochádza k deformáciám a hrčkovitému zhrubnutiu postihnutých kĺbov. Odratý chrupkový a kostný materiál spôsobuje zápal okolitej kĺbovej blany (detritussynovitis). To spôsobuje prehrievanie a červenenie kĺbov. Okrem toho môže vzniknúť kĺbová vodnatieľka. Nazývame sa to aj aktivovaná forma artrózy. Ide vlastne o akúsi prestavbu kĺbu, dochádza ku chorobnému rastu novej kosti, kĺbového puzdra, šľachových úponov, ale aj chrupavky.

Spolu s vekom rastie aj riziko artrózy. Začína sa bez akýchkoľvek príznakov v 2. alebo 4. dekáde ľudského života a nakoniec postihuje skoro všetkých ľudí nad 70 rokov. Zatiaľ čo len 4 % 20-ročných má artrózu. Ženy ňou však bývajú postihované častejšie ako muži.

Typickými symptómami sú bolesti a nehybnosť kĺbov. Tieto bolesti silnejú pri studenom a vlhkom počasí a pri záťaži. Bolestivá je hlavne záťaž, ako chodenie hore a dolu schodmi pri artróze kolenného kĺbu. Naproti tomu je bicyklovanie možné väčšinou bez problémov. Pre artrózu je typická aj takzvaná bolesť v návaloch. To znamená, že po dlhšom odpočinku sú prvé pohyby bolestivé a zlepšujú sa až po niekoľkých metroch. Tým sa artróza odlišuje od zápalových ochorení, ktoré väčšinou vykazujú predovšetkým ranné bolesti. Aj ranná strnulosť kĺbov, ktorá pri zápalových ochoreniach ako aj pri reumatickej artritíde často trvá niekoľko hodín, sa pri artróze objavuje len chvíľu, až kým sa kĺby nerozhýbu. V ďalšom priebehu artrózy dochádza odieraním chrupky k podráždeniam kĺbu spojených s opuchmi a výpotkami, a neskôr aj k deformáciám kĺbov. Zdravie chrupavky vlastne záleží na pumpovaní, čiže stlačení a uvoľnení, keď sa najprv tekutina odstraňuje a potom nasáva a s ňou sa ku chrupavke dostávajú aj výživné látky.

Diagnóza a liečba sa dá väčšinou stanoviť už z chorobopisu a aspektu kĺbov. Určité kĺby bývajú postihnuté artrózou veľmi často:

Polyartróza medzičlánkových kĺbov prstov rúk:

koncové kĺby prstov (Heberdenova artróza)
stredné kĺby prstov (Bouchardova artróza)
sedlovitý kĺb palca (rizartróza)

Endopolyartróza prstov sa často vyskytuje v rodinách, ako znak dedičného zaťaženia. Zatiaľ čo Herberdenova artróza prebieha relatívne bez symptómov, môže rizartróza obmedziť úchopovú funkciu ruky.

Artróza kolenného kĺbu (gonartróza):	najčastejšia forma artrózy (závislá od veku a niekedy ju možno nájsť takmer u každého človeka)
Artróza bedrového kĺbu (coxartróza)
Artróza malých kĺbov chrbtice:	často spojená s inými degeneratívnymi ochoreniami chrbtice, ako choroba medzistavcových platničiek, uvoľnenie štruktúry chrbtice, skĺznutie posledného driekového stavca, zúženia nervového kanálu chrbtice a. i.

Kauzálna liečba, to znamená terapia odstraňujúca príčinu artrózy, zatiaľ neexistuje. Rôzne opatrenia však môžu pri artróze priniesť značnú úľavu od ťažkostí:

Fyzikálna terapia, rehabilitácia, posilňujúce a naťahovacie cviky, pod dozorom fyzioterapeuta, sú často symptomaticky účinné.
Kĺbové injekcie s výplachom kĺbu a inštalácia kortizónových preparátov v zápalovej fáze artrózy alebo aplikácia lokálnych anestetík pri terapii proti bolestiam.
Podávanie hyalurónovej kyseliny do kolenného kĺbu, ktorá pôsobí ako „kĺbový krém“ a niektorým pacientom prináša úľavu na dlhšiu dobu.
Ortopedická technika (oporná palica, tlmiace opätky, zvýšenie vonkajších resp. vnútorných okrajov topánok).
Prípravky proti bolesti ako napríklad acylpyrín, ktorý odborníci považujú za liek prvej voľby.
Prípravky ako doplnky výživy, ktoré sa podieľajú práve na prísune výživných látok do kĺbu, čím výrazne spomaľujú jeho opotrebovávanie.

Ak pacient dodržuje režim pokoja a pravidelného cvičenia, ak sa vyhýba mäkkým stoličkám, kreslám a spí na tvrdšom matraci, tak najmä u bedrových a kolenných kĺbov sa dokázal stav výrazne zlepšiť až zastaviť. Lebo konečnou terapiou artrózy je často až umelá náhrada kĺbu, čiže totálna endoprotéza. Táto sa najčastejšie robí na bedrovom a zriedkavejšie na kolennom kĺbe. Ak dnes doslova bláznivo holdujeme nejakému adrenalínovému športu, rátajme, že sa dôchodku dožijeme, ale najskôr invalidného. Stačí si však len viac uvedomiť, že všetkého moc škodí. A treba sa o svoje kĺby začať starať už v mladosti.

MUDr. Juraj Čierny

Naša koža bez ochrany rýchlejšie starne

Ochrana pokožky pred slnkom je dôležitá , preto že spálenie pokožky slnkom je bolestivé a nepríjemné jej poškodenie. Pri spálení pokožka najprv sčervená, pri dlhšom pobyte na slnku potom pociťujeme intenzívne pálenie, vznikajú pľuzgiere a pokožka bolí. Toto má na svedomí UVB žiarenie. Ďalším „darčekom“ z pobytu na slnku sú slnečná alergia a fototoxické reakcie. Typickými miestami prejavu slnečnej alergie sú najmä tvár a dekolt. Rôzne lieky (antibiotiká, lieky proti zápalu), ale aj bylinky (najznámejší je ľubovník) môžu spôsobiť neželané prejavy na pokožke. Nesmieme zabúdať ani na parfumy, ktoré vplyvom slnečného žiarenia môžu zapríčiniť vznik pigmentových škvŕn alebo začervenania. Kto z nás netúži po dokonalej a večne mladej pokožke bez vrások? Slnečné žiarenie (najmä UVA) je však nepriateľom mladistvého vzhľadu pokožky. Spôsobuje jej predčasné starnutie. Pokožka stráca svoju pružnosť a pevnosť, je dehydratovaná. Kolagénové vlákna sa rozpadajú a vznikajú predčasné vrásky. Koža je dôležitý orgán aj nášho imunitného systému. Koža nie je schopná plniť si imunitné funkcie. Hádam ten najnebezpečnejší efekt slnečného žiarenia je vznik rakoviny kože. Melanóm kože je veľmi agresívny nádor, na ktorý sa pri včasnom nezachytení a liečbe, zomiera. Nielen náš mozog si toho veľa pamätá. Aj koža má pamäť. Výskumy dokázali, že aj jedno jediné spálenie v detstve alebo mladosti môže v dospelosti spôsobiť rakovinu kože. Na to by sme nikdy nemali zabúdať. Stačí jeden jediný krát „zhorieť“ na slniečku a môže to mať veľmi zlé následky. Téma škodlivosti slnečného žiarenia je vážna a týka sa nás všetkých. To si uvedomuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá už v roku 1992 vytvorila projekt Intersun. Jedným z jeho cieľov je spolupráca s odborníkmi pri poskytovaní informácií o vplyve slnečného žiarenia na naše zdravie.

Ochranné látky delíme na primárne a sekundárne. Primárne UV filtre môžu byť na chemickom alebo fyzikálnom podklade. Prvé sú chemickými zlúčeninami, ktoré dokážu absorbovať energeticky bohaté UV žiarenie a premeniť ho na energeticky chudobnejšie, neškodné. Fyzikálnu ochranu tvoria pigmenty, ktoré neprepúšťajú, ale odrážajú UV lúče ako zrkadlo. Sekundárne ochranné látky sú aktívne, podieľajú sa na odstraňovaní voľných radikálov a iných látok, ktoré vznikajú pôsobením UV žiarenia na pokožku. Pri používaní ochranných prípravkov proti slnečnému žiareniu je nevyhnutne riadiť sa podľa typu pokožky, podľa zemepisnej šírky, v ktorej sa nachádzame a podľa ochranného faktora (OF), ktorý prípravok obsahuje. Ochranný faktor nás informuje o tom, koľkokrát dlhšie môže byť pokožka s OF vystavená slnečnému žiareniu bez vzniku začervenania, než bez ochranného účinku prípravku. Podľa pomeru medzi schopnosťou pigmentovať a rizikom spálenia sa ľudia delia na 5 fototypov:

• typ I. – keltský typ ma nápadne svetlú pleť, čierne pehy, ryšavé vlasy a modré oči, sa skoro nikdy neopáli, nechránená koža sčervená po 5 – 10 minútach, rýchlo sa spali, OF 50+,

• typ II. – Európan so svetlou pleťou a vlasmi, pehami, modrými, zelenými alebo šedými očami, opáli sa len mierne a rýchlo sa ošúpe, nechránená koža sčervená po 10 – 20 minútach pobytu na slnku, OF 20 – 30,

• typ III. – Európan so svetlohnedou pleťou, skoro bez pieh, s hnedými vlasmi a hnedými alebo šedými očami, nechránená koža sčervenie po 20 – 30 minútach a postupne zhnedne, spali sa zriedka, OF 20,

• typ IV. – stredomorsky typ má hnedú pleť, tmavé vlasy a tmavé oči, nechránená koža pôsobením UV žiarenia sčervená po 40 minútach, vždy sa dobre opáli a spali sa len veľmi výnimočne, OF 12,

• typy V. a VI. sú silne pigmentované, indiáni a černosi, s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Ale aj tmava koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, ma bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením riziko rýchlejšieho starnutia a vzniku zhubného nádoru, OF 5.

Hádam skoro všetci sa tešíme na leto. Vždy boli a stále aj budú slnko – voda – vzduch pre väčšinou z nás symbolmi zdravia, dovoleniek a akejsi príjemnej odpočinkovej bezstarostnosti. Ale, aby sa naozaj tieto symboly vždy spájali s vytúženou bezstarostnosťou, aby boli skutočne prospešné nášmu zdraviu, musíme myslieť aj na možné riziká pri ich „užívaní“. Preto z preventívneho hľadiska možno odporučiť blahodárne účinky slnečného žiarenia využívať naozaj veľmi opatrne. Pre priame slnenie využívať len ranné a neskoršie popoludňajšie hodiny (čas od 10⁰⁰- 16⁰⁰ hod. tráviť radšej čas na tienistom mieste, palmy, tuje, slnečníky, markízy, les a pod.). Vo veľkých horúčavách nepredlžovať slnenie, zdržiavať sa v tieni alebo v dobre vetraných miestnostiach, ak sme v hoteli alebo na chate. Pri opaľovaní používať kvalitné krémy s vysokým ochranným faktorom pre UV žiarením (toto žiarenie môže až devastačne poškodzovať bunky vašej pokožky). Treba si tiež uvedomiť aj priame, bezprostredné následky, ktoré spôsobuje prudké oslnenie kože: nepríjemné sčervenanie, svrbenie, šúpanie kože, čo dlhodobo prispieva k starnutiu pokožky a je významným faktorom vyvolávajúcim, už spomínané, rôzne typy nádorových ochorení kože.

Ale pozor, pri prudkom slnečnom žiarení: môžu byť poškodené očné tkanivá, preto pri cestách do trópov a subtrópov, ale aj do vyšších hôr, je dôležité používať kvalitné opaľovacie krémy, mlieka, emulzie vysokým indexom ochranného faktora (filtre UV žiarenia) a okuliare chrániace proti ultrafialovým lúčom. Na ošetrenie perí (najtenšia časť kože) používať špeciálne tyčinky a emulzie obsahujúce tieto ochranné faktory, najmä na začiatku pobytu na slnku, kedy je neadaptovaná koža najcitlivejšia. Znamená to vystavovať sa slnku pomaly, najprv na krátku dobu a až postupne opaľovanie predlžovať. Pritom je treba používať prípravky s vyšším faktorom UV filtra a krémovať sa, ak ste pri mori, aj častejšie. Opaľovacie prípravky sa majú aplikovať asi ? hod. pred začatím opaľovania, niekoľkokrát denne a pri kúpaní je lepšie použiť tie prípravky, ktoré sa nezmývajú. Dôležitá je aj starostlivosť o kožu po opaľovaní, vrátane použitia na tento účel vyrábaných krémov a emulzií schladzujúcich, upokojujúcich a a rehydratujúcich kožu (zásobovanie vodou). Lebo, navyše, neuvážený pobyt na slnku môže vyústiť v úpal, ktorý sa prejaví: bolesťou hlavy, nevoľnosťou, zvracaním a vysokou teplotou.

Aby bol váš pobyt počas dovoleniek, ale aj víkendov či v práci na záhradke čo najpríjemnejší a zdravotnej najbezpečnejší, dovolím si vám poradiť, aby ste si tieto jednoduché zásady osvojili a najmä, aby ste pri nich mysleli aj (najmä) na svoje malé deti. Bez opaľovacieho krému, ako aj krému po opaľovaní, pokrývky na hlavu a dostatku tekutín, mu zabezpečíte, aby slniečko a voda mu dodali energiu, zdravie, a nie naopak.

prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH
Hlavný hygienik SR