Hovoríme s  doc. MUDr. Cyrilom Klementom, CSc. regionálnym hygienikom a vedúcim služobného úradu RÚVZ Banská Bystrica

Voda je zdrojom zdravia, ale aj  nákazy...

Úloha ochrany verejného zdravia v kúpelných zariadeniach, wellness prevádzkach, v čoraz populárnejších  aquaparkoch, či na kúpaliskách, nezastupiteľne prináleží regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ). Svoje kompetencie a povinnosti v tejto oblasti nekompromisne v prospech občana vykonáva vo svojej spádovej oblasti aj RÚVZ Banská Bystrica.

Štátna kúpeľná komisia a Inšpektorát kúpeľov a žriediel – dve inštitúcie, ktoré zriadili na Ministerstve zdravotníctva SR s hlavným cieľom bdieť nad rozvojom slovenského kúpeľníctva... Na čele oboch inštitúcií stojí doc. Ing. Jarmila Božíková, PhD., s ktorou sme sa porozprávali o ich cieľoch a činnosti, ale aj o fungovaní a legislatívnom prostredí jednotlivých kúpeľných zariadení...

Inšpektorát kúpeľov a žriediel (IKŽ) a Štátna kúpeľná komisia (ŠKK) majú spoločné črty – patria do rezortu MZ SR, pôsobia v oblasti kúpeľníctva. Rozdiel bude zrejme tkvieť v poslaní a aktivitách. Aké hlavné ciele majú a čomu sa konkrétne venujú?

J. Božíková: Inšpektorát kúpeľov a žriediel (IKŽ) je podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách (kúpeľný zákon) zriadený na Ministerstve zdravotníctva SR na zabezpečenie dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených v tomto zákone a opatrení, určených podľa neho. Tento zákon je vykonávaný podľa všeobecne právnych predpisov. Vyhláška č. 100/2006 Z.z. Vyhláškou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich produktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou. Dbá o vlastnosti vody. Napríklad veľmi stále diskutované sú pohybové ústrojenstvá. Prečo ,,pohybovky“ v niektorých kúpeľoch sú a v niektorých nie. V prvom rade musí tridsať stupňová voda v prirodzenom stave vychádzať zo zeme. Aj keby nemala vysokú mineralizáciu. To sú napríklad Bojnice.. Jódovú vodu majú zase Kúpele Číž...To je legislatívny predpis, ktorý to stanovuje.

Ktoré „vody“ patria do kompetencie Inšpektorátu? Ako sa odlišujú?

J. Božíková: Na Slovensku je evidovaných cca 1 500 prírodných minerálnych zdrojov. V súčasnom období je vyhlásených 115 zdrojov, z ktorých IKŽ 105 monitoruje. Okrem toho máme informácie z monitoringu ďalších 51 zdrojov, ktoré nie sú vyhlásené. Prírodná liečivá voda sa od ostatných podzemných vôd odlišuje svojim pôvodom, obsahom rozpustených tuhých látok alebo obsahom rozpustených plynných látok (viac ako 1000mg/l), obsahom sulfánu a ďalších stopových prvkov. Vody sa rozdeľujú podľa viacerých kritérií, napr. podľa celkovej mineralizácie, prevládajúceho katiónu, teploty, osmotického tlaku a pod. Pri prírodných minerálnych vodách v spotrebiteľskom balení sú v popise uvedené všetky vlastnosti stanovené akreditovaným laboratóriom. Kupujúci sa veľmi často informujú o vlastnostiach vôd v súvislosti s osmotickým tlakom, pretože izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebávajú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku čriev (vhodné pri zápche) a hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, čo spôsobuje zvýšenú diurézu, teda vylučovanie moču (vhodné pri obličkových a močových chorobách).

Spolupracujete s príslušnými orgánmi Európskej únie?

J. Božíková: Slovensko má vyčlenené minerálky, ktoré sú deklarované v rámci Európskej únie ako prírodné minerálne vody. Zahlasujeme aj uznané laboratóriá. EU robí aj audity. Vyberú si lokalitu, naposledy Santovku. Nahlásia, že tam prídu, my im musíme pripraviť podklady a zvlášť dávajú dôraz na uznanie. Teda na základe akých kvalitatívnych, kvantitatívnych vlastností bola voda uznaná. Veľmi sú prísni, my však máme všetky minerálne vody ,,prebrané“, zadefinované v zákone. V súčasnosti pripravujú veľký generálny audit. Nevieme, ktorú lokalitu si u nás vyberú.

Sú naše minerálky porovnateľné s inými európskymi?

J. Božíková: Myslím, že máme kvalitnejšie minerálky ako viaceré známe zahraničné vody. Je tu však expanzia obchodných reťazcov a hotelov, ktoré väčšinou patria zahraničným spoločnostiach. Preto sa aj na stoloch v hotelových reštauráciách objavujú zahraničné a nie naše minerálky. Napríklad kvalitná kláštorná - aj malom balení. Napokon aj čistú vodu máme jednu z najkvalitnejších v Európe.

Za akým účelom sa na vás obracajú mestá a obce?

J. Božíková: Najväčšiu časť problémov riešených v rámci ŠKK  bolo vydávanie rôznych povolení pre kúpeľné organizácie, hlavne povolenia na využívanie zdrojov prírodných liečivých a prírodných minerálnych vôd a na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a prírodných klimatických kúpeľov. Tieto tzv. licencie sú základom pre podpisovanie zmlúv s jednotlivými poisťovňami na prideľovanie kúpeľnej liečby. Zoznam všetkých kúpeľných zariadení, ktorým bola udelená licencia s presným stanovením indikácií vhodných na liečenie v danom zariadení je uvedený v tabuľke a podrobnejšie sa nachádza na webovej stránke IKŽ, resp. webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR (www.health.gov.sk). Sú to tiež otázky týkajúce sa hlavne využívania prírodných liečivých zdrojov, ich ochranným pásiem a rôznych stavebných aktivít v daných lokalitách.

Ako je to s wellness, ktoré sa čoraz viac dostáva aj do kúpeľných miest?

J. Božíková: Wellness sú len doplnkové služby. Základná je kúpeľná starostlivosť. Ale v rámci voľného času , keď prídu ďalší návštevníci, rodinní príslušníci, trebárs na víkendový pobyt, tak im ponúknu základné wellnesské procedúry, ktoré sú na báze vody, fitness alebo cvičenia. Nie sme proti tomu. Nemožno však dávať welness a kúpele jednu úroveň. Kúpele sú na základe jedinečnosti, zdravotnej starostlivosti. Každý kto príde do kúpeľov musí sa pozhovára s lekárom, ktorý stanoví, čo je pre pacienta najvhodnejšie.

Aký je váš názor na vznik nových kúpeľných zariadení?

J. Božíková: Vznik nových kúpeľných zariadení je viazaný na výskyt prírodného liečivého zdroja alebo vhodné klimatické podmienky. Pokiaľ sa preukážu liečivé účinky zdroja a sú splnené všetky legislatívne podmienky, uvedené v kúpeľnom zákone, IKŽ a tiež ŠKK nemá námietky na vznik nových kúpeľov. Jedinečnosť každého kúpeľného zariadenia na Slovensku je stanovená unikátnym zložením liečivej vody, ktorá sa tam nachádza. Naopak, wellness zariadenia nie sú viazané na výskyt liečivej vody, teda je možné ich vybudovať na ktoromkoľvek mieste. Pre kúpeľné zariadenie vybudovanie wellness centier tvorí doplnkovú aktivitu pre kúpeľných hostí.

Musia kúpeľné zariadenia žiadať povolenie na vykonávanie každej procedúry zvlášť? Ako je eliminované riziko neprofesionálneho poskytnutia procedúr?

J. Božíková: Zákon č. 538/2005 Z. z. zaviedol rozdelenie zdravotníckych zariadení poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť na „prírodné liečebné kúpele“ (PLK) a na „kúpeľné liečebne“ (KL). Zákon ustanovil nový systém povoľovania prevádzkovania týchto zdravotníckych zariadení. Zároveň sa podarilo po prvýkrát podmieniť toto prevádzkovanie povinným „minimálnym materiálno-technickým a personálnym vybavením prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební“,ustanoveným vo vykonávacom všeobecne záväznom právnom predpise.Ak k 1.1.2006 prevádzkovatelia prírodných liečebných kúpeľov nezískali povolenie na ich prevádzkovanie podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, boli  podľa zákona č. 538/2005 Z. z. povinní získať povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov podľa tohto zákona. V opačnom prípade im hrozil zánik oprávnenia prevádzkovať prírodné liečebné kúpele. V povolení, ktoré vydal IKŽ na základe žiadosti kúpeľného zariadenia a odsúhlasenia v ŠKK, sú presne zadefinované indikácie, ktoré je možné liečiť na základe výskytu a vlastností prírodnej liečivej vody a klimatických podmienok vhodných na liečenie. Žiadateľ taktiež deklaruje profesie personálu platnými licenciami na vykonávanie odbornej činnosti podľa Vyhlášky MZ SR č. 101/2006 Z. z.

Jozef Martiš

Spoločnosť sanofi-aventis a Zentiva pripravila piaty ročník odborného seminára pod názvom „Industriálna farmácia“, venovaný      študentom tretieho ročníka Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Farmaceutickej fakulty v Brne.

Seminár sa konal v priestoroch výrobného závodu spoločnosti Zentiva v Hlohovci.  Podľa slov Ing. Augustína Dubničku, PhD., riaditeľa výrobného závodu: “Cieľom seminára je podať študentom základný prehľad o farmaceutickom priemysle, jeho vývoji, organizácii činnosti priemyselnej firmy a praktických aspektoch kľúčových činností, ako aj o obchodných aktivitách a medicínskej podpore firmy, predovšetkým z pohľadu uplatnenia študenta farmaceutickej fakulty.“ Študenti na záver dostali certifikát o účasti a úspešnom absolvovaní seminára.

Obsahové zameranie seminára bolo rozdelené do troch častí, ktorých súčasťou bola aj exkurzia vo farmaceutickej výrobe a výskume. V prvý deň sa študenti oboznámili so základnými informáciami o farmaceutickom priemysle, klinickom výskume, analytickom vývoji a bezpečnosti liekov. Manažérsky pohľad na priemyselnú farmáciu ako aj úlohu farmaceutických spoločností v systéme zdravotnej starostlivosti študentom priblížil Ing. Augustín Dubnička, PhD., riaditeľ výrobného závodu v Hlohovci.  Na jeho prednášku nadviazal MUDr. Milan Luliak, PhD., medicínsky riaditeľ spoločnosti a študentom poskytol zaujímavé informácie o klinickom výskume liekov, ktorý je základným predpokladom pre uplatnenie každého lieku. Bezpečnosť liekov ako aj tému farmakovigilancie vo svojich prednáškach študentom priblížila PharmDr. Katarína Podhorová z medicínskeho oddelenia sanofi-aventis.

Počas druhého dňa boli opäť pre študentov pripravené zaujímavé prednášky z oblasti marketingu vo farmaceutickej spoločnosti, regulačných procesov a technológii liekových foriem. Úlohu marketingu vo farmaceutickej spoločnosti podrobne predstavila Ing. Eva Tainová, Market Access Manager sanofi-aventis vo svojej prednáške pod názvom „Ako sa nápad stane realitou.“ Pozvanie na odborný seminár prijala MUDr. Angelika Szalayová z Health Policy Institute, ktorá vo svojej prednáške hovorila o oblasti cenotvorby a hradenia liekov ako súčasti liekovej politiky štátu.

Náplňou posledného dňa bolo predstavenie farmaceutickej výroby a logistiky. Na témy: kontrola kvality – princípy a organizácia, farmaceutický engineering, princípy validácie, údržba, čisté priestory a pomocné mediálne systémy študentom  prednášali PharmDr. E. Kuropková, vedúca kontroly kvality a  Ing. M. Strižinec, vedúci procesnej technológie zo spoločnosti Zentiva.

Na záver odborného seminára prebehla neformálna diskusia, kde mali študenti príležitosť vyjadriť svoj názor, aký je ich celkový dojem zo  seminára, či bola splnená obsahová náplň, čo konkrétne im to prinieslo, ktoré témy ich najviac zaujali, naopak ktoré im na seminári chýbali,  aký bol ich dojem z exkurzií a či si vedia predstaviť svoju pracovnú budúcnosť spojenú so spoločnosťou sanofi-aventis a Zentiva.

Väčšina opýtaných hodnotila odborný seminár kladne. Pozitívne hodnotili podklady, ich samotnú prípravu, organizačné zabezpečenie, náplň prednášok považovali za zaujímavú a seminár celkovo splnil ich očakávania.

Študenti, ako každý rok, prejavili spontánny záujem o život vo výrobnom podniku. Manažéri, ktorí prezentovali svoje útvary boli milo prekvapení ich záujmom a odbornými otázkami. Úplnou bodkou seminára bol záverečný test  zo všetkých prezentácií, ktorý tvorí aj súčasť zápočtovej skúšky predmetu Správna výrobná prax.  O seminár je vždy veľký boj a môžu sa ho zúčastniť len tí najlepší študenti a práve z ich radov sa nám podarilo v minulosti zamestnať vynikajúce talenty.

Spoločnosť sanofi-aventis podpísala s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského  v Bratislave Memorandum o spolupráci. Ako uviedla PharmDr. Milica Molitorisová, generálna riaditeľka sanofi-aventis a Zentiva: „Ide o rámcovú zmluvu, ktorá nám umožní spoluprácu vo viacerých oblastiach, najmä v oblasti pedagogickej a potenciálne aj výskumnej. Existencia a tradícia domácej farmaceutickej výroby v Hlohovci ako v susedných Čechách dávajú veľké predpoklady k tomu, aby sme prepojili akademickú pôdu s praxou. Ďalšou oblasťou, v ktorej sme našli spoločnú výzvu a potrebu rozvoja, je zvyšovanie kvality farmaceutickej starostlivosti. Sme presvedčení, že vzájomná spolupráca sa stane vhodným katalyzátorom rozvoja moderného zdravotníctva na Slovensku.“

Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) pokrýva pomerne rôznorodú skupinu chorôb, pre ktoré je charakteristický progresívny priebeh, významne zhoršená kvalita života a veľmi nepriaznivá prognóza quod vitam. Hoci sa toto ochorenie vníma ako progresívne ochorenie so zlou prognózou, prirodzený vývoj choroby je rôznorodý, lebo niektorí pacienti zomierajú od stanovenia ich diagnózy v priebehu mesiacov (v priemere 30 mesiacov pri idiopatickej PAH), iní sa dožívajú desiatky rokov (PAH pri vrodených chybách srdca s ľavo-pravým skratom, t. j. Eisenmengerov syndróm). Prognóza, čiže ich „budúcnosť“, závisí od typu PAH, od veku pacienta, a taktiež aj od trvania príznakov a ich závažnosti.

Ako „funguje“ toto ochorenie, prečo vzniká?

Pľúcna artériová hypertenzia je zriedkavou chorobou, ktorá primárne postihuje pľúcne artérie. Tieto sa najprv sťahujú, v ďalšom sa ich stena chorobne prestaví („remodeluje“), zhrubne a ich priesvit sa zúži. Z tohto dôvodu narastá tlak v pľúcnom artériovom riečisku, vzniká pľúcna hypertenzia. Obštrukcia (zúženie) v pľúcnych tepnách a vzniknutá hypertenzia majú v priebehu ochorenia progresívny charakter. Pre pravú srdcovú komoru tak znamenajú trvale sa zvyšujúci nárok na prečerpávanie krvi cez pľúca, t.j. predstavujú závažné chronické preťaženie. Táto trvalá tlaková záťaž srdcového svalu napokon môže vyústiť do zlyhania pravého srdca. Keďže príznaky pľúcnej hypertenzie v iniciálnych štádiách nie sú špecifické a nebývajú výrazné, pacienti im nevenujú dostatočnú pozornosť a na vyšetrenie sa neraz dostavia až v pokročilej fáze choroby. Ochorenie sa preto často krát  diagnostikuje veľmi neskoro,  a predčasne usmrcuje postihnutého pacienta.

Príznaky pľúcnej hypertenzie?

Hlavným príznakom pľúcnej hypertenzie je dýchavica pri námahe.Dýchavica zvyčajne nastupuje pomaly, len pri veľkej záťaži, časom sa zvýrazňuje. Pacient sa cíti unavený a nevýkonný. Neskôr sa pri fyzickej námahe dostavia bolesti na hrudníku alebo pocity na odpadnutie. V pokročilom štádiu choroby má pacient ťažkosti už pri bežných aktivitách (osobná hygiena, obliekanie).

Príčiny pľúcnej hypertenzie?

Príčin, ktoré môžu spôsobiť pľúcnu hypertenziu (vysoký tlak v pľúcnych tepnách), je veľa. Pľúcna artériová hypertenzia sa spája s tzv. chorobami spojivového tkaniva, ktoré majú autoimúnny pôvod (lupus, sklerodermia  a reumatoidná artritída), ďalej s neriešenými závažnými vrodenými srdcovými chybami, s HIV infekciou, s ťažkými ochoreniami pečene (najmä cirhóza pečene), alebo pri užívaní niektorých drog či liekov (kokaín, metamfetamín). Sú prípady, kedy príčinu nezistíme. Vtedy hovoríme o idiopatickej pľúcnej artériovej hypertenzii, ktorá môže mať aj rodinný výskyt (hereditárna forma). Pľúcnu hypertenziu ďalej mávajú pacienti s chronickými ochoreniami pľúc (chronická bronchitída, emfyzém pľúc, pľúcna fibróza) alebo s poruchou regulácie dýchania (obštrukčné spánkové apnoe). Významnou skupinou je chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia, ktorá sa považuje za následok hlbokej venóznej trombózy a pľúcnej embólie. Najčastejšou príčinou pľúcnej hypertenzie – až v 75% - sú choroby ľavého srdca, ktoré vedú ku zlyhávaniu ľavej komory srdca (artériová hypertenzia, ischemická choroba srdca) a chlopňové chyby ľavého srdca.

Diagnóza pľúcnej hypertenzie?

Diagnostický proces pľúcnej hypertenzie je náročný a veľmi komplexný, čo vyplýva aj z rôznorodosti jej príčin. Mimoriadne dôležitými sú anamnestické údaje pacienta. Podozrenie na pľúcnu hypertenziu spustí celú škálu vyšetrení (echokardiografia, pľúcna scintigrafia, počítačová tomografia, katetrizácia srdca), ktoré pľúcnu hypertenziu nielen diagnostikujú a kvantifikujú, ale určia aj jej príčinu. Mnohé z nich sa realizujú na špecializovaných pracoviskách.

V januári ste krstili aj so spoluautormi knihu Pľúcna hypertenzia očami kardiológa...

Našou ambíciou bolo prostredníctvom tejto publikácie slovenských lekárov upozorniť na závažnosť pľúcnej hypertenzie, oboznámiť ich s diagnostickými a liečebnými možnosťami a tak zvýšiť ich odbornú erudíciu a tým aj zlepšiť zdravotnícku starostlivosť o týchto ťažko chorých pacientov. Nakoľko v slovanskom jazyku monografia o pľúcnej hypertenzii doposiaľ nebola publikovaná, pokúsili sme sa našou knižkou vyplniť biele miesto na pomyselnej mape slovenského medicínskeho písomníctva tak, aby sa odborné informácie už nemuseli čerpať len z cudzojazyčných zdrojov.

PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH