Slnko je zdroj svetla a energie, a tým je tiež zdrojom a symbolom života na našej planéte. V minulosti bolo pekné to, čo bolo biele. Vidíme to na obrazoch veľkých majstrov v podobe prekrásnych obrazov bielych, čiže slnkom nepoškodených ľudských, najmä ženských, tiel. Neskôr, asi tak 150 rokov dozadu, sa začala postupne presadzovať „ľudová“ pranostika, že tam, kde nechodí slnko, tam chodí lekár...

Dnes už väčšina ľudí vie, že slnečné žiarenie sa skladá z určitých zložiek žiarenia, ktoré výrazne poškodzujú pokožku, ale aj sietnicu oka. Zákerné na tom však je, že chorobné prejavy, čiže prejavy kožnej rakoviny, vzniknú často až po 60 až 120 tisíc hodinách pobytu na slnku. Hovoríme tiež, že naša koža si slnko „pamätá“. Pozor, ale u jedincov so svetlou pokožkou sa tento počet hodín neúmerne skracuje.

Slnko vyžaruje celú škálu žiarenia. Na zemský povrch dopadá v dostatočnej intenzite a biologický význam má infračervené, viditeľné a ultrafialové žiarenie. Infračervené žiarenie prehrieva naše telá. Ak sme dostatočne vnímaví voči svojmu telu, tak potom, keď cítime horúčavu, nepôjdeme sa schladiť do vody, ale pôjdeme radšej do tieňa. Viditeľná časť slnečného žiarenia umožňuje vidieť, a vďaka fotosyntéze (premena rastlinami pri ich dýchaní kysličníka uhličitého na kyslík), zabezpečuje život na zemi. Ak máme málo viditeľného svetla, stávame sa viac depresívni. Ultrafialové žiarenie (UV) má najkratšiu vlnovú dĺžku a spôsobuje najvážnejšie poškodenia na živých organizmoch. Najnebezpečnejšia časť slnečného žiarenia UV – C žiarenie sa pohltí v ozónovej vrstve v ovzduší (ak je zachovaná, resp. neporušená napríklad priemyselnými exhalátmi a pod.). Ďalšie frakcie ultrafialového žiarenia sa tiež oslabia v ozonosfére, ale stále to nie je dostatočné. Pri dopade na zemský povrch, čiže na ľudí, potom poškodzujú bunky a vlákna ich pokožky. UV – B zložka slnečného žiarenia poškodzuje najmä deliace sa bunky pokožky. UV – A žiarenie je na prvý pohľad neškodné, ale pri prenikaní do vlastnej kože spôsobuje poškodzovanie kolagénnych a elastických vlákien. A to následne zasa spôsobuje postupné vytváranie vrások a stratu pružnosti pokožky.

Pre „bielokožích“ ľudí, ktorí prakticky nepigmentujú, stačí minimálny čas pobytu na slnku (v našich zemepisných šírkach 10 minút) na to, aby mali začervenanie. Ľudia s dobrou tvorbou kožného pigmentu začervenajú až po 30 minútach. Musíme si tiež uvedomiť, že už aj pri miernom začervenaní kože vznikajú poškodenia buniek pokožky. Pri predĺžení pobytu na slnku o trojnásobok až päťnásobok doby potrebnej na vznik začervenania, si spôsobíme úplné zničenie bunky. V pokožke sa vytvárajú pľuzgiere. Okrem týchto akútnych poškodení pokožky, dochádza aj ku chronickým poškodeniam.

Ženy trpia viac

Ženy veľmi nepríjemne vnímajú poškodenie kolagénnych a elastických vlákien kože, ktoré sa prejavuje tvorbou vrások. Poškodenie pigmentových buniek kože sa prejaví, v lepšom prípade, len presunmi pigmentu. Pokožka je, akoby „strakatá“. Striedajú sa hnedé škvrnky s bielymi. Za najhoršie, najnebezpečnejšie poškodenie považujeme nádorové bujnenie buniek pokožky. Spočiatku sú to rôzne červené škvrny označované ako aktinické keratózy. Ide o nahromadenia buniek vytvárajúcich až bradavičnaté útvary. Postupne sa tvoria drobné, nehojace sa ranky, a v horšom prípade môže vzniknúť jeden z najnebezpečnejších nádorov – kožný melanóm. Čím sme starší, tým častejšie sa nám na tele objavujú, najmä v miestach vystavených slnečnému žiareniu, tieto zmeny. Ak by sme žili oveľa dlhšie, ako doteraz, potom by každý z nás dostal kožnú rakovinu. Našťastie, pri väčšine kožných rakovín je v až 95% možné úplné uzdravenie v prípade, ak je dostatočne skoro odstránené nádorové ložisko. Len pri melanóme je prognóza, aj pri včasnom zachytení, horšia.

Kožná rakovina hrozí každému z nás

V našich zemepisných šírkach sa výskyt kožnej rakoviny pohybuje jeden prípad na 500 až 1000 obyvateľov. Nepríjemné ale je, že výskyt má neustále stúpajúci trend. Kožná rakovina hrozí každému z nás. Nejestvuje neškodné slnečné žiarenie. A, žiaľ, čím má človek svetlejšiu kožu, tým radšej sa slní. Tým radšej si ju vystavuje slnečnému žiareniu. Tu musím upozorniť, že ani opaľovanie sa v soláriu, nie je vôbec neškodné. Pokožka sa veľmi podobne poškodzuje, a v niektorých soláriách (aj pre zlý technický stav) to ide ešte rýchlejšie, ako na slnku. Solárium nezabráni spáleniu pokožky na slnku. Dnes najmodernejšie soláriá majú pomerne dobre vyfiltrované najškodlivejšie časti žiarenia, ale stále poškodzujú pokožku a vedú k jej predčasnému starnutiu. Platilo, a vždy bude stále aj platiť, že nie je možné opaľovať sa bez toho, aby sme neboli vystavení (viac – či menej) riziku starnutia a kožných nádorov.

Stále sme teda konfrontovaní otázkou: „Ako sa mám opaľovať?“ Odpoveď: „Neopaľujte sa!“ Ak sa človek predsa len rozhodne opaľovať, mal by dodržiavať určité zásady, ktoré by sme mohli zhrnúť do desatora opaľovania...